Erika sa zobudila včas ráno. Pomaly otvorila oči a poobzerala sa okolo seba. Spomínala na svoju včerajšiu noc. Chcela sa pritúliť k Martinovi, no ten už v posteli nebol. „Asi už pripravuje raňajky.“ Pomyslela si. Obliekla si župan, na nohy si dala teplé papuče a pobrala sa do kúpeľne. Poriadne si pretrela oči a odrazu si všimla na zrkadle rúžom napísaný odkaz. Hneď ako si ho prečítala, obliali ju mrákoty. Mala pocit, že len sníva. Znovu a znovu čítala nápis hľadajúc v ňom niečo iné no ani po desiaty raz sa to nebolo inak než po prvýkrát. Na zrkadle totiž stálo: „Vitaj v zbierke. Martin.“ Sadla si na zem a horko sa rozplakala. Obral ju o jej panenstvo, lásku a najlepšieho priateľa poslal do basy. Slzy jej tiekli priam prúdom. Celý svet načisto sčernel. Keď sa jej podarilo ako-tak upokojiť sa, vytiahla telefón a vytočila Evu. Bola jediný človek, ktorému verila. Tá jej to zdvihla hneď po druhom raze. „Prosím?“ ozvalo sa z telefónu a Erika sa cez svoje vzlyky ako tak predstavila: „Evi, tu je Erika.“ Eva zrejme hneď začula, že niečo nie je v poriadku, lebo hneď začala: „Erika, čo sa stalo? Nepovedz mi, že si s ním išla do postele. Povedz mi, že to nie je pravda.“ Tá sa však rozplakala a horko ťažko prezradila Eve, čo sa stalo. Tá jej oznámila, že okamžite za ňou a aby vedela, že jej zazvoní pri bránke, prezvoní na jej mobil. Erika súhlasila a čakala. Eva dorazila do desiatich minút a presne podľa dohody prezvonila na Erikin mobil a následne zazvonila. Tá jej prišla celá uslzená otvoriť a dúfala, že nijaký zo susedov si nezmyslí teraz vyhadzovať odpadky alebo niečo podobné. Eva ju hneď objala a Erika využila voľné ramená a pustila sa do plaču. Eva ju tíšila ako to len šlo, no výsledky boli slabé. Trvalo jej strašne dlho, kým jej podrobne vysvetlila čo sa stalo a rovnako jej ukázala aj ten strašný odkaz na zrkadle. Eva sa na to pozrela, ale nezačala jej hovoriť, že jej to hovorila a teraz má trpieť a znášať následky. Znovu ju objala a povedala: „To nič Eri. To nič. Máš predsa mňa a rovnako aj Robina. Môžeme ho ísť zajtra pozrieť.“ Odrazu ale zvážnela. „Ale jedno by si mala ešte vedieť Eri. Roba som bola pozrieť kúsok po tom, ako ho zavreli. Bol už pri ňom doktor a ten mi oznámil, že ochorel. Predpísal mu antibiotiká a je s ním aj jeho kamarát Roman. Problém je ale len ten, že Robo už nemá vôbec chuť žiť. A keď sa dozvie ešte krutú pravdu toho čo sa stalo, jeho srdce to nezvládne. Napriek tomu mu to musíme povedať, lebo má právo to vedieť.“ Erika mlčky prikývla a znovu sa pustila do plaču. Eva ju potom ako tak poobliekala a pobrali sa do väznice navštíviť Roba.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
chiflada  20. 12. 2007 21:44
dobreee idem na dalsiu kapitolu
 fotka
petrush  21. 12. 2007 20:17
no finoooom
Napíš svoj komentár