Láska Nemá Kompas (27. Kapitola) - Rozlúčka s Robom

Robo ležal na lôžku intenzívnej starostlivosti a obzeral sa okolo. V mysli sa mu rojili všetky možné spomienky na svojich priateľov a na všetko čo zlé vykonal. Bál sa posledného súdu, no napriek tomu už nechcel dlhšie ostávať na tomto svete, ktorý mu toľko veľa vzal a o toľko dobrého ho pripravil. Z premýšľania ho vyrušil hlas mladej sestričky: „Pán Zachar. Máte tu návštevu.“ Opatrne zdvihol hlavu a všimol si dve známe slečny. „Ahoj Robo. Radi ťa vidíme.“ Ozvala sa potichu Eva a sadla si k nemu. Erika prišla z druhej strany a pohladila ho po líci. „Ako sa máš?“ spýtala sa ho. Robo sa ku nej otočil a povedal: „Bojím sa posledného súdu. Boh ma pošle asi do pekla za to, že som ti nepomohol. Som strašne zlý človek.“ „Nie si Robi.“ Odpovedala mu Erika a pohládzala pritom svoje bruško. „Naopak si strašne dobrý človek a nikdy na teba nezabudnem. Chcel si mi vždy len to najlepšie a ja si to naozaj cením. Ostaneš navždy v mojej pamäti. Mám ťa rada.“ Robo sa následne usmial, no odpovedal. „Viem, že tu už dlho neostanem. Som zmierený so svojim osudom a chcem len jedno. Aby ste na mňa spomínali v dobrom dievčatá. Budete mi chýbať.“ „Aj ty nám Robi.“ Ozvala sa z druhej strany Eva a objala ho. „Dnes ostaneme pri tebe. Odprevadíme ťa na tvojej poslednej ceste.“ Robo sa usmial a ďalej ležal na posteli. „To budete moc láskavé baby,“ potichu im odpovedal a potom zavrel oči. Dievčatá ho nechali pospať si a prešli von. Hneď ako ostali na chodbe, povedala Eva: „Už je zmierený. Bojí sa, ale vie, že dlhšie tu už nebude. Mal nás obe rád.“ Erika smutne prikývla a znovu padla Eve do náručia. Nevedela sa zmieriť s tým, že vlastná blbosť ju pripravila o toľko vzácnych vecí ako bol aj jej najlepší priateľ. Pozreli sa následnej do izby. Videli, že Robo zaspal. Slovo, že s ním ostanú až do noci dodržali. Snažili sa nezaspať. Eva však zaspala už o jednej hodine. Erika sa zúfalo snažila zostať hore, no po ďalších dvoch hodinách upadla rovnako do hlbokého spánku. Sníval sa jej veľmi zvláštny sen. Zdalo sa jej, že prechádza hore po nejakom eskalátore a držala Roba za ruku. Ten jej hovoril: „Postaraj sa o svoj ďalší život, lebo viem, že mu dáš len dobro. Vyviezli sa tým eskalátorom až hore a Robo potom prechádzal k nejakému vlaku. Ukázal im lístok a oni ho prepustili. Chcela ísť za ním, no keď prešla k tým anjelom, nemohla nájsť svoj lístok na vlak. Tak ju poslali druhým eskalátorom dole. Ako ním išla spomínala na všetky časy s Robom a vtedy ju zobudil hlas podráždenej sestričky, ktorá zrejme prišla Roba zobudiť. Kričala na obe, či nepoznajú návštevný čas, no keď si uvedomila, že Robo v noci zomrel, zmiernila hlas. Dievčatá smutne prešli bránou nemocnice. Erika povedala Eve svoj sen a následne sa rozplakala. Eva však tiež nemohla už slzy zadržať. Robova smrť im obom priniesla veľa krutej bolesti.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu