Pri prvom stretnutí samozrejme neskončilo. Erika s Martinom sa začali stretávať oveľa častejšie. Dalo by sa povedať aj tak, že skoro každý deň. V jednom kuse jej pripravoval nejaké nové prekvapenia a keď sa jej niekedy aj Robo opýtal, či by nezašli niekedy niekam spolu, nedočkal sa kladnej odpovede. Odpovede boli vždy podobné. Buď už bola dohodnutá s Martinom alebo potrebovala byť doma. Čas na neho jej akosi nezostával. Vedela, že je z toho smutný ale nemohla dovoliť, aby jej toto mohlo zničiť možno najkrajší svet na svete. Robo svoje nešťastie Erike zatajoval. Bál sa, že by už nebol jej najlepším priateľom. Postupom času ale prichádzal na to, že prichádza o oveľa viac ako priateľstvo. Bol to jej čas a možnosť byť jej dôverníkom. Z tohto miesta ho totiž vyšupol niekto úplne iný. Jedného dňa sa Erika takto s Martinom prechádzali ruka v ruke a nakoľko sa zaľúbene zhovárali, vrazili do nejakej mladej dievčiny. Hneď ako vstala, tak Erika v nej spoznala Evu. „A a a a a ahoj.“ Vykoktala sa po chvíli. „Ahoj.“ V kľude jej odpovedala Eva. „Ako sa ti darí?“ „Ale nič zvláštne. Akurát som s Martinom vonku mimochodom, zoznámte sa.“ Vysypala Erika zo seba. Eva s Martinom si podali ruky a potom sa Eva rozlúčila a išla ďalej svojou cestou. „To bol kto?“ vyzvedal sa Martin. „Jedna Robova veľmi dobrá kamarátka. Vždy sa o ňu môže oprieť a rovnako aj ona o neho.“ Vysvetlila mu Erika. „Ach tak.“ Odvetil jej Martin a už sa jej viac na to nepýtal. Pokračovali v ceste, kecali o všetkom možnom. Dostali sa až do parku a tam sa Martin k Erike nahol a dali si prvú pusu. Tá bola ako v siedmom nebi. Priala si, aby táto situácia nikdy neskončila. Bolo to ako nádherný sen, ktorý sa stal pravdou.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár