Láska Nemá Kompas (6. Kapitola) - Víno a sen

Na iných koncoch dedinky sa ale naopak príjemne darilo. Martin s Erikou sa v jednom kuse bozkávali a dotýkali jeden druhého. Vyzeralo to akoby sa museli všade čo najviac bozkávať, akoby ich niekto okolo chcel rozdeliť. Erike to bolo ale veľmi príjemné. Mala pocit, že všetko je tak ako má byť a možný pád v jej srdci ani mysli neprichádzal do úvahy. Odrazu sa ich pery však rozpojili a Martin jej povedal: „Dnes ťa zoznámim so svojimi dobrými priateľmi. Myslím, že si budete rozumieť.“ Martin sa usmieval od ucha k uchu a Erika s tým nápadom súhlasila. V tom momente nech by jej povedal, aby išli spolu na mesiac bolo by jej to jedno. Hlavné bolo len jedno a to, že boli spolu a nič ich nemohlo roztrhnúť. Navštívili miestny hostinec a sadli si. Martin si objednal jedno veľké pivo, Erika zase príjemné víno. Chalani došli asi o desať minút a zábava sa rozbehla. Erika si nestihla ani zapamätať ako sa jednotliví chalani volali. Nevnímala to ani nejak moc. Miesto toho sa v jednom kuse smiala a objednávala si ďalšie drinky. Dokopy za ten deň naliala asi liter vína a keď Marin videl, že už jej hlava padá na stôl povedal chalanom, že je čas ísť. Chalani sa odtiahli a Martin potom Eriku doviedol domov. Rodičom povedal, že toho vypila asi trochu viacej než mala v pláne a preto sa trochu opila. Mama z toho ale zrejme moc nadšená nebola. Uložila Eriku do postele a tá skoro okamžite zaspala. Mala sny, ako ona a Martin prežijú spoločnú budúcnosť a všetko bude len super. Boli spolu ako v raji. Potom jej do toho snu ale vstúpil Robo. Stál za akýmsi plotom. Ona ho síce videla no nemohol sa k nej dostať. Stále na ňu volal a pýtal sa jej kde je brána, no potom ju ťahal Martin od neho preč. Erika mu zakývala a nechávala ho tam samého a smutného. Prešla asi iba pár metrov a zjavila sa pred ňou tvár Evy a veľmi sa na ňu mračila a krútila hlavou. Erika sa nato zobudila a nevedela si to nijako vysvetliť. Čo to malo znamenať. Nechápala hlavne ten Evin pohľad. Zrejme sa jej len akosi z toho vína poplietli aj myšlienky. Nevedela si ale nič vybaviť. Posledné čo si pamätala boli Martinovi kamaráti a potom už nič. Vôbec netuší ako sa dostala domov, obliekla do pyžama a dostala do postele. Hanbila sa. Takto sa ešte nikdy neopila. Rozhodla sa radšej opäť si ľahnúť

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu