Druhého dňa zvonil Robovi doma mobil. Prebral za so snívania a nahmatal ho. „Prosím.“ Ohlásil sa. Z druhého konca sa jasne ozval Erikin hlas. „Ahoj Robino. Zobudila som ťa?“ „To nevadí, už stejne som mal vstávať.“ Odpovedal jej ospanlivým hlasom. Erika hneď na ospravedlnenie začala: „Prepáč mi, ja som nechcela. Ale len som sa ťa chcela spýtať, či by si dnes nemal čas sa so mnou len tak prejsť. Včera som si mierne zavarila a mám zatrhnuté ísť s Martinom tak ma napadlo, či by sme to nevyužili a nestretli sa? Nakoniec v poslednej dobe sme to akosi zameškali nemyslíš?“ „Ale hej.“ Odsúhlasil jej Robo a pritom zívol. „Vieš čo? Natiahnem si na seba tričko a gate a stretneme sa o desať minút pred tvojim domom ok?“ Keď Erika bola za, zložil slúchadlo a urobil čo povedal. O chvíľu už oblečený zvonil pred Erikinou bránkou. Tá hneď vyšla no mama si vopred ešte skontrolovala, kto pre jej dcéru prišiel. Keď zhodnotila, že je to v poriadku vrátila sa do domu a Erika miesto toho vyšla von. Podali si ruku na privítanie a potom Erika hneď spustila: „Vieš, včera som bola s Martinom a jeho nejakými kamarátmi v našom bare a trochu som to prehnala s vínom. Pamätám si ako som do seba naliala päť a ďalej už neviem. Ani si nepamätám ako som sa dostala domov a do pyžama. Skrátka na to, aby sme sa stretávali mi mama dala na týždeň zaracha. Vraj na alkohol mám ešte čas.“ Robo ju počúval ale iba na pol ucha. Myšlienkami bol pri tom, či tým Martin náhodou niečo nesledoval. Nakoniec nikdy o Erike nepočul, že by toľko pila. Hodila vždy do seba najviac tie dve vína ale potom už dosť. Viac alkoholu žeby pila si skutočne nespomína. Mal z toho blbý pocit. Vzápätí však Erike odpovedal: „Ja som bol zase včera s Lenkou vonku a zašli sme na kofolu. Trochu sme sa pohádali ale inak je myslím všetko fajn.“ „A ohľadom čoho bola tá hádka?“ vyzvedala Erika. „Ale nič zvlášte,“ povedal jej Robo. „išlo iba o to, že som jej povedal o tom tvojom chalanovi, že ma to trochu trápi a ona mi na to povedala, že som obyčajný žiarlivec a nikomu nedoprajem trochu šťastia. Nakoľko to vôbec nebola pravda, zaplatil som za kofolu a išiel domov.“ Erika na Roba pozerala akoby si až teraz uvedomila, že tam vlastne stojí. „Nie si šťastný z toho, že mám chalana Robi?“ spýtala sa ho. „Vieš, to ti je oveľa zložitejšie. V tom, že máš chalana to ani nie je. Viac je to v tom, že ťa mám ako kamarátku strašne moc rád a skutočne nemám pocit, že sa ešte vôbec niekedy vidíme. Skôr to vyzerá tak, že jediné čo existuje je on a ja som bol vyhnaný kamsi do exilu. Nechcem, aby to tak bolo.“ Vysvetlil jej v mihu Robo. Eriku tieto slová ranili. Spomenula si pritom na sen ako na ňu spoza plota kričal, ale Martin ju od neho ťahal preč. Akoby sa jej nočná mora stávala pravdou. „Je ti niečo?“ opýtal sa jej Robo a vyrušil tak zo snívania. „Ale nič. Len som premýšľala nad tým čo si práve povedal.“ Zahovárala. „Možno má Lenka sčasti predsa len pravdu. Ty jednoducho žiarliš, že si sám a ja mám chalana. Tiež si nájdeš dievča.“ Erika si zrejme neuvedomila ako v tom momente tie slová museli vyznieť. Každopádne Robo sa v tom okamihu príšerne nahneval a povedal: „Fajn, tak si to mysli s Lenkou aj ty. Človek už nemôže mať ani obyčajné pocity. Len, aby mu človek vkuse niečo vyčítal. Už ma to nebaví!“ Erika najprv nevedela prečo sa tak nahneval no vtom jej to došlo a začala to rýchlo hasiť slovami: „Prepáč, ja som to tak nemyslela. Chcela som len povedať, že aj ty budeš rovnako šťastný ako ja a potom už nebudeš mať nijaké starosti. Bude to fajn.“ Po týchto slovách sa Robo trochu ukľudnil no stále bol ešte rozčertený. Napriek tomu cítil vo vzduchu, že niečo sa stane. Nemal dobrý pocit. Nevedel si ale ani náhodou vysvetliť z čoho. Erika si to našťastie nevšimla. Okrem toho sa obával ešte jedného. Či si ona nenašla čas na neho len preto, že Martin bol na týždeň tabu. Inak by si hádam na starého dobrého priateľa ani nespomenula. A vraj pevní priatelia. Robo vytiahol z vrecka fotku a potom ju podal Erike so slovami: „Tu sme spolu boli šťastní. Všetko to bolo tak super a teraz už ani neviem, či to v živote ešte do toho štádia dostaneme. Akoby to skutočne zmizlo. Musím už ísť tak sa maj pekne a uži si zvyšok dňa.“ Robo odišiel a Erika ostala stáť na mieste s fotkou v ruke. Boli na nej odfotení spolu a obaja jeden toho druhého pevne držali. Vyzerali na nej byť skutočne šťastní a skutočnými priateľmi. Nevedela si vysvetliť prečo ale tiež mala pocit, že tí ľudia na tej fotke sú jej už úplne cudzí. Akoby už takými vlastne ani neboli. Pritom to bolo len 2 mesiace dozadu. Bolo jej to skutočne ľúto. Cítila sa, akoby jej niekto vyrezal kus jej srdca.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
