Dlho som chcel napísať tento list. Už som ho priznávam aj pár razy rozrobil, no potom sa vždy niečo stalo a nedopísal som ho. Dnes by som chcel, aby to bolo inak. Aby som naozaj zo seba dostal všetko čo mám vnútri a povedal ti niektoré skutočnosti, ktoré som už nestihol, prípadne ti poďakoval za niektoré veci, ktoré nastali po tvojej smrti a v súvislosti s tebou si ich spájam.
Odišla si 2. 8. 2003 na druhý svet a nechala si tu tých, ktorí ťa tu ľúbili, ktorí by boli s tebou aj na kraj sveta išli a medzi nimi som bol rovnako aj ja.
Ešte v roku 2002 si mi povedala, že napriek tomu, že sú niektorí v našom spoločenstve, ktorí ma nemajú radi, že ty ma naopak rada máš. A chceš, aby som s vami bol. Ja som ostal. Odišla si ty. Viem, že to nebolo plánované. Nikto nemôže vedieť kedy zomrieme.
Od času keď si odišla si ale stále uvedomujem, že po tvojom odchode ostalo prázdno neuveriteľné. Je to veľmi ťažké vyjdariť lebo človek čo to neprežil, to nemôže ani pochopiť.
Asi to bude zvláštne, ale môžem pripustiť, že platonicky som ťa veľmi ľúbil. ... je to neuveriteľné. Ty si mala 24 a ja som mal len 14. Bol som tak šťastný keď si prišla so mnou osláviť moju 15-tku. Už vtedy sme sa poriadne nasmiali na tvojich zážitkoch - ako si sa zasekla medzi dva orgovány napríklad.
Priznávam, že za to ako si sa ku mne správala (čo sme sa poriadne pozanli len roky 2002 a 2003 nikdy toho nebudem ľutovať. Možno aj preto som ťa ľúbil a ľúbil ťa strašne. Keby len mohla takáto láska fungovať.
Keď mi boli moji starí rodičia nútení povedať, že si zomrela, myslel som, že to neprežijem. Ako sa to vôbec mohlo dať. Ty si mala len 24 rokov a pobrala si sa na druhý svet, kde ťa určite už nič ako strach alebo bolesť netrápi.
Keď sa párkrát vraciam k našim momentom, uvedomujem si, že nebyť teba, nikdy by zo mňa nebol taký človek, aký zo mňa je.
Škoda len, že si nemôžem priať, aby si sa vrátila, aby si ožila a všetko by bolo ako kedysi. Nemôžem to chcieť. Nejde to.
Posielam ti ale aspoň jednu malú pusinku, aby ti tam nebolo bez nás tie roky, ktoré sa neuvidíme smutno a aby si vedela, že stále na teba myslím a ľúbim ťa.
Papa.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
needweed
16. 8.augusta 2008 11:13
neuveritelne dojemne a krasne smutne..mrzi ma to..
3
chcela som to ohviezdickovat, ale neurobila som to lebo toto je o niecom viac ako o nejakych hviezdickach... myslim ze kazdemu cloveku ktory ma v hrudi srdce pride taketo nieco strasne luto a taketo vyznanie strasne dojme aj ked dotycnych ludi nepozna... je mi to luto... velmi...
Napíš svoj komentár