Na náš život si spomeniem
Je to už tak veľmi dávno
No predsa ako skoro ráno
Tvoje oči dávno zhasli
Moje nohy cestou prešli
No predsa Luci stále viem
Tvoju tvár už neuzriem
Balón s héliom k zemi klesá
Moje srdce smútok hlása
Lucia, Lucia, počuješ ma?
Kde si? Prosím zachráň ma
Bez teba ja nevládzem
Neriešiteľný problém
Keby aspoň jeden raz
Mohol som ťa vidieť zas
Spravil by som všetko hneď
Všetko správne tu a dnes
Tvoja čistá duša
Bránu neba skúša
A ja tu stojím sám
A stále neviem kam
Bez teba som stratený
A vo dvoje zlomený
Mám ťa Lucia stále rád
Budujem pre teba hrad
V ňom spomienky zanechám
Teba ľuďom prenechám
Raz sa znovu stretneme
A do rúk si padneme
Ale do tej doby vytrvám
Nech to koľko potrvá.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kata28
17. 10.októbra 2006 20:14
Boze.. mne je z toho tak smutno..krasna basen..a viem ze i jej by sa pacila..
2
je to brutaaalne...take ze sa pritom clovek nad vela vecami zamysli... (((
4
Rami Katka aj Borinka maju pravdu v tom co napisali a ja este pripojim ze kazda laska ktora nevyjde si sama buduje vzdusne zamky so spomienkami s bolestou proste miesto kde tu osobu stale celym srdcom milujes.Myslim ze rovnako ako pre mna aj pre Teba su basne tymi vzdusnymi zamkami.Podla mna toto nie je basen o strate o bolesto o smutku ale o vytrvalosti o trvani lasky.Mylim sa?
5
teraz čítam tvoje staršie blogy ale toto ma dostalo totálne ... musím povedať že najkrajšia báseň akú som od teba čítala
Napíš svoj komentár