Niekomu príde zvláštne, že rozprávam (v prípade BIRDZu píšem) skoro vždy s istou dávkou citu voči každému. Nie je na tom vôbec nič divné. Proste dávam to, čo mne v detstve občas chýbalo. Nie od rodičov, ale od ľudí z môjho okolia. Keď si spomínam na svoje zážitky z detstva, tak sa mi vybaví, ako ma starší chalani zamykali na pol hodinu do pivnice, ako som schytal poriadny balvan skoro priamo do hlavy, alebo ako sa všetci na mne vŕšili z toho pocitu, že si môžu dovoliť, a že som bol úplne iný ako boli všetci okolo mňa.
Do mojej povahy sa týmto akosi zafixovalo, že sa snažím každému vždy pomôcť, nenechať ho samého za nijakých okolností a dať pocit, že ktokoľvek môže mať oporu. Že nikdy nebude sám, lebo ja ho podržím vždy keď to bude potrebovať. Je to zlé? Alebo slabošské? Alebo som dokonca kvôli tomu inak sexuálne orientovaný? (ako som už raz počul od jednej nemenovanej osoby) Podľa mňa nie.
Komplikovanú povahu mám ale aj v iných veciach. Niektorí mi vravia, že určite veci príliš prežívam, a keď sa do niečoho pustím, tak na 100 %. A iné ma potom nezaujíma. Viem sa ale aj sakra dobre pohádať, keď si myslím, že mám pravdu, aj ke´d ju možno nemám.
Chcel by som mať naozaj pocit, že som úplne normálny, že sa ničím od ostatných ľudí nelíšim. Napriek tomu, že nehrávam (ako väčšina chalanov) futbal alebo hokej, že nepresedím pred finálovými zápasmi týchto druhov športu, že ma zaujímajú iné veci.
Chcem byť proste ako všetci. A chcem, aby ma ako obyčajného človeka videli všetci. Napriek tomu, že v určitých veciach sa sám cítim ako koplikovaná osoba.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
zayl
10. 9.sept. 2008 23:46
Z toho, co som cital, mi nic neprislo nenormalne Ani mna nebavi futbal a hokej a na nejake finale vzdy kaslem Len nebud smutny, podla mna je s tebou vsetko v poriadku
Napíš svoj komentár