Spoznali sme sa na autobusovej zastávke. Viete si to predstaviť. Človek čaká na autobus domov a zrazu ho len-tak niekto osloví. Obzrel som sa a pri mne stáli 2 mladé 15-ročné dievčiny. Tá čo ma oslovila ma zoznámila aj so svojou kamarátkou a hneď som si ich obe zapamätal. Vedeli sme, že budeme chodiť na tú istú školu ale to, že budeme všetci aj spolužiakmi sme sa dozvedeli až v prvý deň, keď sme prišli do školy. Boli sme radi. Aspoň sme niekoho poznali a rýchlo sme sa dali dokopy.
1. ročník prešiel dosť zvláštne. Vtedy sme sa ešte akosi spoznávali ale aby som nehovoril neurčito. Tak pomenujme tieto dve mladé slečny. Nech tá čo ma oslovila dostne meno Janka a tá jej kamarátka môže byť napríklad Lenka. Lenka ma očarila skoro hneď. Možno preto som sa rozhodol jej pripraviť také pekné narodeniny ako sa mi podarili. Mala veľkú radosť. Hoci zo začiatku spätkovala, že nevie či to vyjde. Bol to skrátka pekný deň. Mali sme ale aj ťažšie chvíle. Hlavne vtedy, keď som začínal mať pocit, že ich strácam. Bola to aj moja chyba, lebo som si ich nevšímal tak moc ako inú dievčinu, ktorej meno nie je podstatné. Obe som ich strácal ale akosi som si to ani neuvedomoval. Keď som sa ale potom s tou dievčinou pohádal tak, že sme sa spolu prestali rozprávať, bolo mi nanič. Bolo mi hrozne a jediní, kto pri mne stál bola práve Lenka. Janka bola zrejme na mňa nahnevaná, že som sa na ňu tak vykašľal a potom ma nechala aby som si robil čo chcel - jej je to jedno. Mrzelo ma to lebo som prišiel na to, že sa tu niečo stalo. Lenka ale bola stále pri mne a nakoniec som si ich obe znovu získal. To sa mi ale podarilo viac až v druhom ročníku.
2. ročník totižto prebehol fajne. Len som si často robil výčitky kvôli tej dievčine. Ale to dôležitejšie je, že som si uvedomil, ako moc mi na oboch mojich kamarátkach - Janke a Lenke - záleží. Začali sme sa stretávať aj keď viac asi takto - ja a Lenka. Janka si často vypla telefón a nikto potom nevedel kde je ani čo sa stalo. Ostávali sme preto potom takto sami dvaja. Chodievali sme sa prejsť, rozprávali sme sa a vždy som ju bol odprevadiť domov. Postupom času som prichádzal na to, že tú dievčinu, s ktorou som sa tak pohádal už ani nepotrebujem. Mal som predsa tú najlepšiu priateľku na svete. Bola ňou práve Lenka. Cez letné prázdniny sme boli spolu ešte pozrieť na MISIJNÉ PRÁZDNINY 2006 ale zase akosi bez Janky. Opäť sme nevedeli čo sa stalo. Nakoniec vyšlo najavo, že si zranila nohu a nemohla ísť. Išli sme teda sami a ako krááááásne nám bolo. Na to mám stále krásne spomienky.
3. ročník začal veľmi priaznivo. Stále viac a viac som sa Lenke venoval ale rovnako som sa snažil nájsť si cestu aj k Janke, ktorú som si tiež chcel získať späť. Obe som ich totižto mal rád. Nakoniec sme sa predsa len stretávali aj v trojici a to keď sme si spolu zahrali biliard alebo šipky. Bolo krásne. Vtedy som si uvedomil, že ich mám obe moc rád ale aj to, že do Lenky som sa asi zaľúbil. Bolo to zvláštne ale bolo to tak. Keby si len do tej doby čo som si to uvedomil nenašla chalana. Ale už s tým pocitom žijem. V tom čase, keď ale Lenka medzi nami chýbala, spevnelo spojenie medzi mnou a Jankou. Dnes sme tými najlepšími priateľmi a stále sa snažíme aby sme boli čo najviac spolu, lebo sa všetci navzájom máme strašne radi. Spolu si všetci hovoríme NEROZLUČNÁ TROJICA a ja verím, že tomu tak rozhodne je. Všetci sa máme veľmi radi a sme vďační za naše stretnutie.
Na záver chcem Vám ešte baby odkázať jednu vec - odpustite mi všetko zlé čo som spravil na začiatku a verte mi, že Vás obe strašne moc ľúbim. Ste mi všetkým. Vďaka Vám som prišiel na to, že keď to naozaj potrebuješ tak spoznáš skutočných priateľov. Moc Vás obe ľúbim a verím, že ostaneme spolu navždy tým kým sme. Ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa spravili a že ste ma naučili, aký krásny vie byť život.
Venované - AduliatkoDca a Nilsena. Cmuuuuuuuk.
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
18. 5.mája 2007 09:30
Krásne Tiež rada píšem pekné veci pre svojich priateľov...
3
Vladi ďakujem ti veľmi pekne, a veď vieš, že aaj my ťa máme veľmi radi Šak večer sa možno uvidíme, awojky
Napíš svoj komentár