Mosty

Zakopal som cestu
Zapálil som les
Nenosím už vestu
Cítim sa jak pes

Steny v sebe budujem
Za sebou pálim mosty
Neviem či ja prežijem
Som stratil všetky skvosty

Už nejestvuje cesta
Jak sa ku mne dostať
Keď kráčam, ničím mestá
Nemôže to prestať

Slzy s krvou padajú
Z mojich mŕtvych očí
Už v nič dobré nedúfam
Len kým sa život skončí

Ibalgin ma nelieči
Čaj mi nepomáha
Nie je mi už do reči
Už nie je ani snaha

Dívam sa na plamene
Z tých zničených mostov
Dotleli aj korene
Na zemi veľa listov

Ruku vnorím do vrecka
Vytiahnem dvojkorunu
V diali horí sviečka
Nečakám na odmenu

Múry stále silnejú
Latky zase slabnú
Nech hlasy tieto doznejú
Mam ruku veľmi chladnú

Kúpitm si ja teraz
Za túto dvojkorunu
Pevný, krátky povraz
Víly smrť mi privinú

Prichádzam na popravisko
Pripravujem slučku
A v diaľke vidím spálenisko
Ale nijakú lásku

Nik sa tu už netrápi
Pre súdeného hriešnika
Jeho hriech nik nestrpí
Kyslík z pľúc mu uniká

Už sa húpe, už je po ňom
Zaplatil čo dlhoval
Neprejde viac týmto poľom
Kto bol? Nik nezisťoval.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu