Možno by sme sa nemali občas snažiť druhých poučiť, možno by sme mali skúsiť ich pochopiť

Myslím, že každý z nás sa už dostal do situácie, keď mu bolo skutočne mizerne. Dokázali ste preplakať možno rieky sĺz, ktorými ste sa snažili zmyť z vás všetku bolesť a všetko utrpenie, ktoré bolo vo vašom vnútri. Možno ste ani plakať nemuseli, ale vo vašom vnútri ste sa cítili horšie než strašne.

Prečo ale keď človek niečo povie svojim najbližším a hlavne rodičom, tak miesto toho, aby sa ho snažili pochopiť a skúsiť nejako utešiť, miesto toho ho začnú poučovať o tom, že robí kraviny, alebo ešte lepšie - "Vzchop sa a nerev!"

Občas by bolo naozaj krajšie, keby si dokážu vypočuť náš problém, pomôcť nám, dať nám nejakú radu na riešenie alebo niečo podobné. Bolo by to oveľa krajšie. A keď to človek počúva úplne od každého tak bodaj by nie, že potom sa stane jediné a to, že sa zosype.

Prečo, keď niekedy urobíme nejaký malý prestrel, dokážu byť na nás všetci neuveriteľne hnusní, že nás skutočne vedia dostať do kolien alebo tvárou na vankúš. A keď človek hľadá pomoc priateľa, tak ten vynadá takisto, že jeho to nezaujíma, a že sú to problémy naše vlastné.

Možno by sme niekedy miesto toho kriku, miesto toho poučovania a nadávania mali skúsiť počúvať a snažiť sa pochopiť. Aj keď má niekto koplikovanú povahu. Zaslúži si pohladenie, pochopenie miesto facky a kriku. Tým by jeho život mohol byť 100x krajší.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu