Strach nás totiž často oberá o schopnosť niečo vykonať, čo je v našom živote dôležité, no máme z toho strach. Priznávam, že sám mám z niektorých vecí strach ako napríklad šoférovanie auta. Stále mi v hlave blúdi otázka: "Čo ak sa niečo stane?" Viem, že je to sprosté. Urobil som si vodičský a bojím sa ďalej šoférovať... musím nájsť silu, aby som ho prekonal.
A to nie je len strach zo šoférovania. Každý môže mať strach z niečoho iného. Nie je to náš priateľ. Bez neho by niektoré veci išli lepšie. Musíme sa ho asi skúsiť naučiť ovládať. Iné asi nepomôže.
A P.S. - držte mi palce, aby som sa toho svojho zbavil raz a navždy.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
blackknight
10. 10.októbra 2008 14:02
Uviedol si velmi dobry priklad, vitaj v klube
4
strach nas len obmeduje......ale niekdy v spravnej chvilu je to obmedzenie na pravom mieste a moze toho vela zachranit
neboj sa ono to prejde
hoirsie by bolokeby si sa bal sam seba...
neboj sa ono to prejde
hoirsie by bolokeby si sa bal sam seba...
5
jo strach, viem o čom vravíš... nikoho neobíde, nikoho neprehliadne..treba sa naučiť s tým žiť..
6
nejaky strach vzdy bol a vzdy bude, u mna vo svojej najhorsej podstate prerastol prakticky do zufalstva a beznadeje /kto chce nech si precita moje skutocne pribehy a mozno pochopi.../, ale po 3 rokoch konecne nastal aspon stav istej apatie, ked natolko ten stav natolko neprecitujem...
Napíš svoj komentár