Nemý Zvon

Keď zvonár kráča po schodoch, myslí iba na jedno
Opäť treba zazvoniť, a priniesť krásne svetlo snom
Nikdy ale nečakal, že jeho zvon mu onemie
A nikdy v celom živote, viacej už nezazneje

Srdce zvona netlčie, ako naše ľudské
Napriek tomu všetkým z nás je až príliš blízke
Jedno maju spoločné, človek aj ten zvon
Človek nesie život svoj, a zvon nesie gong

Nedovoľme koncu, aby si nás vzal
Uvidíme potom, koľko človek bral?
Tak ako ten zvonár, bime celou silou
Do všetkého klamstva, porazme ho vierou

Verme v lepší svet, ktorý isto je
Nech ten nemý zvon opäť pekne znie
A vždy keď bude biť, tak si iba spomeňme
Na čom náš život, dennodenne staviame.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu