Doska Času rozhodne nebol môj debut (hoci to môže tak vyzerať). Ten príbeh ma napadol takmer okamžite a vedel som absolútne presne ako bude vyzerať. Písal som ho na pokračovanie, čo mi trošku veci zjednodušovalo. Dnes keby ho chcem prepísať, tak viem, že to bude veľa roboty. Píšem už celkom inak. Napriek tomu mám ten príbeh veľmi rád. Podľa mňa každý z nás by chcel vrátiť čas a napraviť niečo vo svojom živote. Lenže výnimočne sa chytím slov pána Patrika "Rytmusa" Vrbovského a poviem - "Sa to nedá, nedá". Je to tak. A hovoríme si, že inak by možno bolo lepšie. Čo ak nie? Čo ak by to všetko nakoniec dopadlo rovnako alebo ešte horšie? Presne tieto otázky som mal v hlave pri písaní tohto príbehu. Mám ho rád, no určite by už potreboval pár kozmetických úprav. Nápad dobrý no spracovanie na dnešok už nie je bohvieaké.
Poznámka k príbehu - "Láska Nemá Kompas"
Tento príbeh sa mi písal veľmi ťažko, no potreboval som ho zo seba dostať. Je to akési moje osobné vyjadrenie. Môj nesúhlas k tomu, čo som prežíval keď som mal 18 a práve som stratil dievča svojich snov. Verte mi, zmieruje sa s tým ťažko. Možno o rok alebo dva sa tá dievčina bude vydávať a tiež mi už neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Bolí to, ale je to tak. Ale keď som už mal v sebe svoj vnútorný nesúhlas, potreboval som ho nejako dať na papier. A nenašiel som lepší spôsob, než urobiť z toho chalana to čo v príbehu bol. Mal som pocit, že je to dostatočné zadosťučinenie. Dnes sa už na to takto nepozerám. Už to nie je to zlo, čo v tom bolo vtedy. Teraz je to už len obyčajný príbeh ako každý iný. S všeobecnou úvahou a s obyčajnými postavami. Neprisudzujem ho už nikomu zo svojich známych.
Poznámka k príbehu - "Len"
K tejto poviedke sa často vraciam. Nie pre jej tému, skôr pre jej faktickosť. Stretol som sa s reakciami, že tento príbeh je čistý nezmysel a nikdy sa nemohol stať. Omyl. Toto sa skutočne stalo presne tak, ako je príbeh podaný. A ak tomu neveríte, stratilo sa z vás niečo, čo sa volá výčitky svedomia. Pretože skutočne ten pocit, že sa nedokážeme jeden druhému pozrieť do očí, nájsť znovu stratený koniec a mnoho ďalších faktov je len následok toho čo tento príbeh spôsobil. Bol to silný balvan, ktorý som zo seba odvalil v sekunde ako som ho dopísal. Presunul som to všetko sem a už nikdy viac som sa o niečo podobné nepokúšal. Sex je zbraň, ktorá môže vystreliť aj opačným smerom. Vnímať sa dá ten príbeh rôzne. Záleží len na tom, z akého uhla pohľadu sa na neho pozriete. Nemám ho popravde tri razy rád a určite ho nebudem skúšať raz ponúknuť do nejakej zbierky. Radšej si ho nechám vo svojej pamäti a takto pred očami vo forme textu ako silné varovanie. Lebo niekedy to, čo má fungovať ako liek nás môže zastreliť a ani nebudeme vedieť ako.
Poznámka k príbehu - "Koniec Kapitoly"
Občas je skutočnosť bolestivá tak, ako pri písaní tejto poviedky. Hneď mi bolo jasných niekoľko bodov. Ak by to mala byť poviedka akú som si predstavoval, nesmelo by to medzi oboma hlavnými hrdinami dopadnúť tak, ako to v skutočnosti dopadlo. Podľa pravdy sa totiž Martina vôbec nebola ochotná s Jurajom porozprávať a on sa s tým len musel smutne zmieriť. Príbeh nám trošku môže dotvoriť pozadie všetkého okolo nás. Najmä fakt, že si všetko môžeme upraviť podľa svojich predstáv. Moc som chcel, aby sa obe hlavné postavy pomerili a vrátili sa do starých časov, ktoré ich obklopovali. Ale jedno je tu krásne vidieť. Že niekedy skutočne hlúpa chyba spôsobí niečo, čo už nezastavíme. Ako práve tu. V skutočnosti kapitola skončila tiež. Lenže opačne. A radšej budem tento príbeh čítať ako svoje vlastné predstavy, než ako ťažkú výčitku, ktorá ostane otvorená viac ako 9 rokov. Možno sa raz predsa len pomeríme. Nakoniec svet je malý a často sa cesty spájajú za zvláštnych okolností. Nikto nikdy nevie.
Poznámka k príbehu "Rose"
Viem, že v tomto príbehu sú mnohé chyby, ktoré by sa dali ešte vylepšiť, no napriek všetkým mínusom, o ktorých v tomto príbehu viem (a pokúsim sa ich časom odstrániť) patrí medzi moje najobľúbenejšie. Rose je dievčina z mojich skutočných snov a skutočnej lásky. Možno jediné dievča, ktoré ma skutočne milovalo. Možno stále ešte žije a čaká kedy sa konečne stretneme. Možno sme sa v tých snoch spolu stretávali a venovali si kúsky svojho raja. Každopádne nie je to vymyslená postava. Nie je reálna, ale tiež nie vymyslená. Pri Rose mám často v hlave mnoho otáznikov a chcel by som vedieť aké by to bolo keby sa naozaj stretneme. Bolo by to stále to príjemné stretnutie ako v tých snoch, alebo by nám to realita absolútne zablokovala ako vtedy jej otec? Myslím, že na tieto otázky odpovede neexistujú a radšej som sa rozhodol tejto dievčine, ktorá možno skutočne žije len v mojom srdci jednu poviedku, ktorá by bola len a len pre ňu. A tak ako mne, ani hlavnému hrdinovi nakoniec nebola súdená. Lebo taký je už život.
Poznámka k príbehu "Skrinka Príbehov"
Pri písaní Skrinky Príbehov som prežíval svoj tvorivý blok. Nedokázal som akosi nič napísať. Nápady končili nedokončené alebo v koši a často za nimi poputovali, aj tie čo som rozrobil. Je to škoda, lebo množstvo z tých nápadov bolo dobrých a možno by som ich neskôr napísal celkom inak a omnoho lepšie. Z toho mŕtveho obdobia ma nakoniec napadol príbeh o súrodencov, kde mladý chalan je spisovateľom a píše len sám pre seba. Nikomu to nedáva, lebo sa hanbí a bojí sa, že by sa mu niekto za jeho slová smial. Lenže možno je to len jeho vnútorný strach, ktorý nevie prekonať. Jeho príbehy však číta jeho sestra, ktorá sa stane jeho najväčším fanúšikom. Keby sa ma dnes niekto spýta, či je ten príbeh dobrý, tak otvorene poviem, že neviem. Niečím ho mám rád, no na druhej strane mám taký pocit, že som ho neskutočne odflákol. Neviem čím to, ale podľa mňa ľudia ho označili za lepší, než som ho označil ja sám. Jediný svetlý bod, ktorý tento príbeh podľa mňa je postava Jenny Russelovej. Tú postavu mám veľmi rád, lebo je ako svetlo v tme a presvedčí svojho brata, aby sa nevzdával pre pár hlúpych slov od nejakého kritika. Ako už asi všeobecne platí – najlepší kritici sú čitatelia. Dnes mám z tohto príbehu akési zmiešané pocity.
na záver
ďakujem za vašu pozornosť. Možno pri čítaní tohto blogu pochopíte niektoré moje myšlienky lepšie, než keď som len prestrel samotnú poviedku. Možno na vás zapôsobia nejako inak. Každopádne celkový dojem je už len a len na vás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár