Človeku občas stačia len 2 minúty na to, aby sa cítil skutočne hrozne... ako teraz ja. Len dve a pol minúty som absolvoval jeden telefonát, ktorý mal pôvodne byť s niekým úplne iným, no v momente ako som zložil slúchatko, mal som pocit, akoby zo mňa niekto vytiahol celú moju dušu. Strašné niečo.

Uvedomil som si, že komunikácia k osobe, na ktorej mi tak strašne záleží bola viac než obmedzená. Nebudú to viac vypovedané vety, slová alebo niečo iné. Všetko sa to obmedzuje na napísané čísla a písmená, ktoré budem písať na ICQ alebo neviem kde. Akoby internet mohol byť jediné spojenie. Ako tenké lanko, ktoré sa dá pretrhnúť čo len najslabším trhnutím, ak nebudem opatrní.

Viem, že som v živote urobil nejaké tie sprostosti, ale myslím, že za túto (nechcem to skutočne rozoberať konkrétne) jednu som si takéto trápenie nezaslúžil. Vôbec som nechcel, aby to tak vypálilo. Bolo to len ako vedľajší efekt. Ale ten vedľajší efekt ma oberá o celú silu, ktorú mám a vráža mi do chrbáta nože. Toľko krvi a bolesti v mojej duši pretieklo, že si to človek ani nevie predstaviť. Akoby sa zo mňa odrezal poriadne veľký kus a nie je možné ho získať späť

Mám pocit, že všetky slová a vety, ktoré som počul sa zmenili na obyčajné písmená, ktoré spájaním len nejaký ten obraz mi spravili. Akoby som nevidel slová a vety, len písmená. Akoby to všetko bolo len sen. Veľmi krutý sen, ale predsa len sen. Z ktorého by som sa mohol prebrať vo svojej posteli a vedieť, že to všetko som si len vymyslel. Že to nie je pravda, len moja fantázia, ktorá v noci robí obrazy. Hoci občas veľmi zlé, ale sú to len obrazy a nie skutočnosť.

Skutočnosť, ktorá avšak robí z viet slová a zo slov písmená a čísla ma skutočne bolí. Kiež by to skončilo. Kiežby bolo všetko zase super. Aby sa mi podarilo niečo krásne. Aby som opäť zažil ten krásny pocit, čo vtedy. Aby bol život zas krásny, aby toľko nebolel.

Neuveriteľné, ako sa dokážu behom dvoch minút zmeniť pocity človeka, ktorý bol inak sktuočne rád. Ale teraz nie je. Teraz má len malé nádeje, veľký strach a silnú bolesť vo svojom srdci a duši.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
biancadetolle  16. 7. 2008 14:35
Neviem čo povedať;

Smutné.
 fotka
lola8  16. 7. 2008 17:16
jj..to poznam..dakedy staci jedna rp-cka na pokeci.. a mam chut utiect zo zivota a nikdy sa nevratit..
 fotka
adulicek01  16. 7. 2008 19:21
O kom si písal, o Radke? A čo sa stalo?
 fotka
sculptus  16. 7. 2008 23:41
zenskych bolo a este aj bude..
 fotka
owad  19. 7. 2008 13:35
uf,myslím,že viem,na čo si narážal a chápem tvoje pocity...rozhodne to nie je nič príjemné,ale budeš to musieť prekonať,lebo nič iné sa ani nedá robiť
Napíš svoj komentár