Poďme sa rozprávať o Bohu! - Čo alebo Kto je to vlastne Boh? Je medzi nami? Nie je? Veríte v neho? Neveríte? Myslím si, že určite sme sa tu nezrodili len tak z ničoho nič a je niečo, čo celý tento svet riadi. Smutné je len jediné, že je to práve Boh, na ktorom ľudia najviac zarábajú a okrádajú ľudí. Lebo cirkev bohatne a to by tak predsa byť nemalo či?
Poďme sa rozprávať o živote! - Čo je pre mňa život? Život je pre mňa ako ten dážď, ktorý mám na CSS-ku. Nič ma tak nevystihuje ako dážď. Raz kvapká, raz leje, raz nás bije ľadovcom, raz z nás zmýva všetky bolesti. Je stále iný a pritom tak nádherný. Nemyslíte?
Poďme sa rozprávať o láske! - Láska. Tak mnohými ospevovaná, tak mnohými hľadaná, tak mnohými zatrácaná. Láska je ako mačka. Je prítulná ale má drápky a vie škriabať. Záleží len na vás, či všetky prekážky prekonáte. Ale ak si jej vernosť získate na večnosť, nie je nič krajšie.
Poďme sa rozprávať o smrti! - Toľko ľudí z nej má strach. Bojí sa, kedy a aká ho čaká. Môže prísť kľudne aj teraz a ja tento blog nedopíšem, lebo dostanem pred labtopom infarkt. Možné je všetko. Netreba sa jej báť. Treba ju prijať tak ako sme prijali i život.
Poďme sa rozprávať o čase! - Fakt ho máme tak málo? Fakt by sme občas nemohli pár minút alebo hodín obetovať svojim priateľom, svojej rodine, aby sme ich potešili? Musíme stále myslieť na to čo práve potrebujeme? Možno keby sme menej sebeckí, tak by sme mali toho času na iných viac.
Poďme sa rozprávať o svete! - Už mám pocit, že sa rútime do záhuby. Čím ďalej tým viac sa tento svet mení na obrovskú masovú hrobku, kde všetci skončíme tak, že sa pozabíjame navzájom. Nechcem sa toho dožiť. Ak by niečo takéto hrozilo, spácham radšej samovraždu. Sami sme si najväčší nepriatelia.
Poďme sa rozprávať o strachu! - Každý má z niečoho strach. Strach z pavúkov, strach z niečoho nového, strach z hadov. Je to rôzne. Treba sa však tomu snažiť poddať, aby nám vlastný strach nezalepil oči a neurobili sme preň obrovskú chybu, ktorú by sme mohli ľutovať
Poďme sa rozprávať o bolesti! - Nie len o bolesti, ktorú fyzicky cítime. Hlavne o ranách na duši, ktoré sa ťažko hoja. Tým nepomôže nič len čas, pohládzania a fúkania. Vždy je ale lepšie, keď vám tú ranu pofúka niekto, koho máte radi a on má rád vás.
Poďme sa rozprávať o vojne! - To najhoršie čo existuje na svete. Vojna. Zomierajú v nej nevinní a častokrát (čo ma trápi najviac) ich zradia vlastní ľudia. Vždy ide len o peniaze a moc. Nie o životy ani česť. Žiadna vojna nebola vyvolaná z iného dôvodu ako pre moc.
A povedzme si na záver - napísal som totálne odveci blog, ale napriek tomu mám pocit, že som tomu rád. Proste som to chcel zo seba dostať von a cítim sa o dosť lepšie. Dúfam, že aspoň nejaké myšlienky v tom nájdete. Lebo viac je to vypísanie sa ako hľadanie v tom inteligencie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ikuska02
31. 1.januára 2010 00:03
úžastné .... v každej časti je výborne vystihnutá podstata
2
presne, je to velice dobre vystihnute, filozoficke otazky a podobne i ked Boh a ja nie sme kamarati, ostatne sa mi strasne pacilo.
3
preco od veci blog? vsetko ma hlavu aj patu, mne sa to paci aj bez tych pridanych sympatii
Napíš svoj komentár