Zažil z vás už niekto ten pocit? Zomrel vám otec, alebo mama, alebo kamarát? Viete sa vžiť do kože človeka, ktorý stojí nad otvoreným hrobom človeka, o ktorom vie, že sa nedožil ani 50 rokov a jeho života bude škoda?

Ja som takto stratil priateľku (1979 - 2003). Hovorím, že to bola priateľka, lebo medzi nami dvoma bolo puto skôr kamalásky. A tomu ja hovorím priateľstvo, ktoré je silnejšie než akákoľvek ľudská sila. Ako ľudská možno áno, no nie ako osud, ktorý si ju našiel.

Čo je najhoršie pre dospelých? Keď vidia zomierať svoje dieťa. Niekomu, komu dali život, a ten niekto ho v jednom momente stratí.

Je to hrozný pocit. Pocit bezmocnosti. Ničím sa nedá zaplátať. Nemôžete zobrať ihlu a zašiť zranené srdce, ani zobrať štetec a zamaľovať biele miesta, ktoré ostanú vo vás. Nejde to. Vždy to tam ostane.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
eliza707  15. 10. 2008 22:48
...veľmi dobre ten pocit poznam,nedavno mi zomrel otec a bolo to pre mna naozaj veľmi ťažke...
2 
fotka
macka32  15. 10. 2008 23:06
tak .. to mi je ľúto že si stratil blízku dušu tak úprimnú sústrasť.. ja som nikoho nestratila zatial ale viem si predstaviť aké by to bolo ((((
3 
fotka
sarah_whiteflower  16. 10. 2008 15:27
Áno, viem si to predstaviť, tiež som o tom kedysi písala, a neustále má ten človek miesto v mojich spomienkach, v mojom srdiečku a často to aj ovplyvňuje, keď si vyberám, koho si pripustím k telu. Neviem si však predstaviť, aké by to bolo, keby to bol naozaj niekto z najbližších, priateľ, manžel, mama, otec, či dieťa... to už musí byť takmer na neunesenie ťažké.
4 
fotka
radiohedka  16. 10. 2008 22:25
tak ja toto poznám dosť dobre...keď som mala 10 zomrel mi ocko a nikto sa mi doteraz neobťažoval povedať na čo vlastne...len zaspal a už sa neprebudil...ale to tak nefunguje...stále o tom rozmýšľam....nechápem...nemôžem s tým nič spraviť...
5 
fotka
terezkazozv  17. 10. 2008 21:51
asi pred mesiacom zomrel človek,ktorého som síce nepoznala veľmi dobre,ale viem,že bol príliš mladý na to aby zomrel...poznali sme sa z videnia,pár krát sme prehodili zopár slov,bol fajn,veselý,plný očakávaní a plánov...bol to síce len známy a predsa ma jeho smrť zasiahla...nedokážem si predstaviť,že by zomrel niekto kto mi je veľmi blízky...

práve dnes som sa dozvedela,že mal nehodu...nemalo sa to stať,jemu nie...RIP kamil...
Napíš svoj komentár