"Kľudne. Poď." odvetil mu Roman a otvoril mu.
Denis bol o chvíľku hore. Vyviezol sa výťahom hore a Roman už stál pred dverami.
"Čo potrebuješ?" spýtal sa ho Roman na úvod.
"Porozprávať sa. O tom, čo sa dnes stalo."
"Aha." poznamenal jedným slovom. "Tak poď ďalej."
Denis vošiel do Romanovho bytu a sadol si v jeho izbe na posteľ.
"Dáš si čaj alebo niečo?" spýtal sa ho Roman.
"Nie dík. Prišiel som len na pokec. Vysvetli mi, čo to malo dnes znamenať? Baby sa proti mne spikli a ty si sa ma ani nezastal. Ako si to predstavuješ?"
Roman sa uškrnul a opýtal sa ho podobnú otázku. "A ty si si vtedy ako predstavoval urobiť Milene a Natálii také psie kúsky? No prezraď. Mňa zase veľmi trápi, že si využil moju Natálku. To nebolo správne kamoško. To fakt nebolo. A teraz odpoveď na tvoju otázku: Ony mali pravdu. A ja som sa ich zastal, lebo sa z teba stala chodiaca pohroma. Mimochodom nechcem ťa vyhadzovať, ale ak si prišiel len kvôli tomu, tak by si mal ísť už domov a cvičiť tanec Jacksona. Nechceš zajtra pohoriť, že nie?"
Denis rezignoval. Adrenalín mu síce klesol, no napriek tomu sa cítil mizerne. Dokonca mizernejšie než kedykoľvek predtým. Ostal úplne sám. Pre svoju vlastnú blbosť.
Na druhý deň už Dušan čakal pred dverami triedy na Denisa. Ten čoskoro dorazil. Dal mu do rúk šaty a oznámil. "Neboj. Aj o hudbu som sa ti postaral. Obleč si to. Šou začne o chvíľku. Musíš to stihnúť dokým nezačne hodina, čiže do ôsmich minút. Spolieham na teba."
Denis si obliekol šaty a v sprievode Dušana nakráčal do triedy. Všetky pohľady sa otočili priamo k nemu. Niečo také zrejme nikto okrem zainteresovaných nečakal. Dušan potom prišiel k CD-prehrávaču a spustil už dohodnutú skladbu od Jacksona - Beat It. A Denis? Nuž čo mal robiť? Začal tancovať Jacksonové kroky. Ozval sa hurónsky rehot a všetci vyťahovali mobilné telefóny, aby si toto úžasne vystúpenie natočili a navždy vryli do pamäti. Denis sa búriť nemohol. Nakoniec sám na tu dohodu pristal. Keď to skončilo, sadol si na svoje miesto a zúrivo a ponížene dýchal. Roman ho potľapkal po pleci a povedal mu: "Ber to z tej lepšej strany. Bol si neprekonateľný. Raz sa na tom budeš smiať."
On ho ale odstrčil, vyzliekol si šaty, ktoré následne vrátil Dušanovi a potom si len ľahol na lavicu. Rozhodol sa, že už nikdy nebude blbnúť s idiotskými nápadmi, ani nebude viac baliť baby pre zábavu. Roman si bol rovnako istý, že toto ponaučenie mu stačí na dlho.
Po škole išiel ešte Roman odprevadiť Natálku domov, ktorá sa ešte stále smiala na Denisovom úvodnom vystúpení. Rozprávala, aké to bolo úžasné, a aký má talent. Roman sa usmial. Naozaj to stálo za to. Potom si ju však otočil k sebe a povedal jej: "Som ale ešte radšej tomu, že sme spolu Naty." Ona sa usmiala a dali si krásnu pusinku. "Aj ja Romanko. Aj ja." odpovedala mu a pomaly prechádzali ďalej ulicami smerom k jej domu.
KONIEC
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
15. 5.mája 2008 10:02
TENTOKRÁT TO UŹ KONIEC JE... IDEM VYHODNOTIŤ ANKETU... takže môžete urobiť potom mrk tam.
4
wawa , Denis Šoltée je tu inač vladi , ta postava sa mi nehodí , ale zahrať ju nebude problem , Just Beat It
5
Ešte som si nečítal tieto príbehy ale prišiel som k nim tak, že som si dal do googlu svoje meno (Denis Šoltés) a našlo mi aj toto Je to haluz, musím si to niekedy prečítať keď budem mať čas...
Napíš svoj komentár