R.N.D. - 3. Časť

Natália prišla toho dňa v perfektnej nálade. Sotva vošla do svojej izby, urobila 2 piruety. "Natálka. Ty si dneska nejaká naradostená. To ja som myslela, že do školy chodíš nerada." ozvala sa z chodby pani Briestonská. "Tak dnes sme ešte nič moc nerobili mami. Bol taký príjemný pokojný deň. A navyše už som stihla spoznať dvoch super ľudí, s ktorými si budem za tie 4 roky, ktoré ma čakajú určite rozumieť."
"To som rada spolu s tebou Naty." odpovedala jej mama. Natália medzitým prešla do svojej izby a ľahla si na posteľ na šírku. Pozerajúc do stropu si preberala svoje prvé momenty, ktoré prežila v škole. Roman sa jej akosi zapísal do pamäti. Choval sa milo, priateľsky a rovnako mal na jazyku aj pár pekných vtipov. Bola rada, že sa to v jej novej škole začalo práve takto. Priatelia pre ňu vždy znamenali veľmi veľa. Pozrela sa na hodinky. Bolo akurát pol tretej poobede. Rozhodla sa ešte chvíľku poležať a potom pôjde von. Pozrie nejaké kamarátky a porozprávajú sa o nových zážitkoch.

Roman prišiel domov v rovnako dobrej nálade. Hoci treba priznať, že Denisove hlášky cestou domov ho trochu unavovali. Keby občas mohol myslieť aj na nniečo iné ako na dievčatá a ako ich zbaliť. Natália bola rozhodne super dievča a rozhodol sa, že v tejto známosti musí pokračovať. Rovnako ale nechcel porušiť slovo, ktoré dal svojmu najlepšiemu kamarátovi. Nakoniec slovo robí chlapa.

Nastal tretí deň v škole. Denis s Romanom opäť cestovali autobusom. Natáliu však nikde nevideli. Zrejme chodila do školy iným spôsobom. Dorazili na miesto, vystúpili a aj so svojimi školskými taškami. Prešli chodbou až do svojej triedy a na svoje miesto. Roman si vytiahol hneď potrebné pomôcky a očakával Natáliu. Tá prišla zhruba o 5 minút. Ihneď k nej prešiel. Denis ho nasledoval. "Ahoj Naty." pozdravil ju. "Ahoj Romko." odvetila mu a rovnako ho obdarila jedným zo svojich milých úsmevov. "A koho to máš za sebou?" Roman sa otočíl a až vtedy si uvedomil, že Denis ho nasledoval, aby si náhodou nerozmyslel svoj včerajší sľub. Hrozné s ním niekedy. "Prepáč. Toto je môj celoživotne najlepší kamarát - Denis Šoltés. Denis toto je Natálka." Tí si podali ruky a odpovedali si dvojhlasne naraz: "Teší ma." Denis potom začal s Natáliou točiť o všetkom možnom až sa chvíľami Roman cítil úplne zbytočne. Vtedy ale zazvonilo, a rozhodli sa nechať rozhovor neukončený. Dokončia ho počas ďalšej prestávky.

Hodina utiekla rýchlo. Denis medzitým prebehol opäť k Natálii. Roman s ním. Obaja chalani si s dievčinou mimoriadne dobre rozumeli. Akoby k sebe odjakživa patrili. Bol to skutočne super pocit. Odrazu Denis vyhŕkol. Ľudia..." "Fajne, tak si aspoň uvedomil, že som tu aj ja a nie len on." pomyslel si Roman " ... navrhujem, aby sme si dali nejaký skrátený názov. Nakoniec sme už všetci kamaráti tak prečo nie?" "A aký máš nápad?" spýtala sa so záujmom Natália. "Tak ja navrhujem niečo klasické. Napríklad R.D.N. Chápete. Naše inicály. Ja s Romanom na prvé miesta a nakoľko R vyzerá na začiatku lepšie ako D bude prvý. Čo si o tom myslíte?" "Ja si myslím..." ozval sa Roman "..., že to trošku upravíme. Možno, že R vyzerá na začiatku najlepšie, ale potom som za to, aby dievča bolo v strede. Za prvé, dáma má prednosť a za druhé, bude to vyzerať krajšie, keď bude dievča medzi dvoma chalanmi. Takže som za R.N.D. Čo si o tom myslíte?" Natália súhlasne prikývla a Denisovi teda neostávalo nič iné, len uznať nový názov pre priateľov. R.N.D. Čiže Roman, Natália, Denis.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu