Sedím sám len za stolom
Plačem ja do svojich dlaní
Oblečený som v bielom
Vidím párik bielyh laní

Hľadám pravú podstatu
Toho čo sa mi dnes stalo
Meriam celú hustotu
Mojej krvi, v ktorej vrelo.

Moje slzy miešajú sa
S vínom, čo je rozliate
Verím, že raz premenia sa
No čierne kvety rozsiate

To víno je už ochutné
Je slané z mojich sĺz
Do modra je zafarbené
Tiež z mojich čistých sĺz

Nevládzem vstať od stola
Neviem fľašu zodvihnúť
V ušiach mi znie viola
Husle nie je počuť

Víno kvapká zo stola
Na moje smutné dlane
Chyba sa tu nestala
Ku mne tlačíš sane

Pomáhaš mi sadnúť na ne
Ťaháš ma od stola preč
Zapriahneš tie biele lane
Pročo? Len ty vieš...

Cítim sa hneď voľnejšie
No škvrny z vína ostali
Pália stále silnejšie
No odrazu prestali

Už je koniec trápenia
Na rukách mám spomienky
Nie sú však už súženia
Sú ako zhnité orechy

Viacej do tej miestnosti
So stolom a vínom
Plnej ľudskej bolesti
Nevstúpim svojou vinou.

 Báseň
Komentuj
 fotka
rami12  14. 12. 2006 12:44
velmi krasne sa mi to citalo..dal si do toho zopar fakt krasnych prirovnani a metafor. paci sa mi to
 fotka
tommy13  16. 12. 2006 23:15
Pekne! myslim ze vino pre teba nieje vino, ale nieco viacej
Napíš svoj komentár