Sedím sám len za stolom Plačem ja do svojich dlaní Oblečený som v bielom Vidím párik bielyh laní Hľadám pravú podstatu Toho čo sa mi dnes stalo Meriam celú hustotu Mojej krvi, v ktorej vrelo. Moje slzy miešajú sa S vínom, čo je rozliate Verím, že raz premenia sa No čierne kvety rozsiate To víno je už ochutné Je slané z mojich sĺz Do modra je zafarbené Tiež z mojich čistých sĺz Nevládzem vstať od stola Neviem fľašu zodvihnúť V ušiach mi znie viola Husle nie je počuť Víno kvapká zo stola Na moje smutné dlane Chyba sa tu nestala Ku mne tlačíš sane Pomáhaš mi sadnúť na ne Ťaháš ma od stola preč Zapriahneš tie biele lane Pročo? Len ty vieš... Cítim sa hneď voľnejšie No škvrny z vína ostali Pália stále silnejšie No odrazu prestali Už je koniec trápenia Na rukách mám spomienky Nie sú však už súženia Sú ako zhnité orechy Viacej do tej miestnosti So stolom a vínom Plnej ľudskej bolesti Nevstúpim svojou vinou. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj