Stávame sa skutočnými ľuďmi s protézou? alebo dielo Jána Hrušovského v realite...
V 20-tych rokoch 20.storočia vyšla veľmi zaujímavá novela od autora, ktorý sa volal Ján Hrušovský. Možno ju poznáte - Muž s protézou. Dielo o vojenskom dôstojníkovi, ktorý má miesto srdca kovovú protézu a preto nemôže nič cítiť a sám sa na ňu v určitých situáciach vyhovára.
Horšie je, že teraz už skoro po osemdesiatich rokoch od vydania tejto knihy mám pocit, že sa z nás celkovo stávajú ľudia, ktorí majú voperovanú len túto kovovú protézu miesto srdca. Akoby sme nič necítili alebo ešte horšie - nechceli nič cítiť. Je to strašné.
Ubližovanie, výsmech, neochota atd. To všeko je súčasťou tohto sveta a bohužiaľ prevažuje to veľmi nad kladnými hodnotami. Neviem prečo? Vytrácajú sa z nás správne ľudské hodnoty alebo čo sa deje? Samé otázky ale aké sú odpovede? Buď niekto mlčí alebo povie - Nestaraj sa... to je celý dnešný svet.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
a mám pocit, že teraz sa ľudia vyhovárajú na to, že každý ma dosť toho svojho..-bohužial, niekedy su to uplne banalne veci...
a čím ďalej viac zisťujem, že jedny zneužíjaú druhých...a niektorí jednoducho zatvárajú oči pred problémami...
ale to je všetko v ľudoch...