Bol som ešte decko... mohol som mať asi 5 a v tom čase sme ja a môj milovaný bratranko, ktorého som vtedy volal Igorko , vymýšľali rôzne blbosti. Ako aj táto. Celá pointa bola v tom, že sme ukázali na nejaký predmet a povedali čo to je... lenže sme pred to dali spev - Tralala... a vznikali teda hlášky s ukážkami ako - Tralala - pohár, Tralala - dvere, Tralala - skriňa a podobne.
A jedného dňa sme začuli slovo - hovno... a potom sme už nespievali nič iné, iba - Tralala hovno... tralala hovno... a vkuse a vkuse. No sranda. Až nakoniec môj tatino povedal, že ešte raz a dostaneme varechou. A Igorko pokračuje - "Tralala..." a už tatino išiel s varechou a on len prstom na ňu ukázal a zahlásil na záver spevu - palica!" No to bol rehot. ...
Vidíte, že naše zážitky veru boli niečo neuveriteľné... ale tak boli sme deti a navyše veľmi neposedné.
Skutočný príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
1
abort
20. 7.júla 2008 20:25
O čom? WTF?
6
ale ja sa este stale v tomto snazim najst tu pointu a verim ze to bolo vtipne ale ked o tom takto napises tak citatelia sa mozu nudit my sme sa ucili ze aby si zaujal posluchaca alebo citatela tak to trosku prifarbi...ale myslim ze ani to by nepomohlo tomutopribehu....to je ako keby poviem ze som videla dinosaura...ja som sa bala ostatny simyslia ze som retard...
a prepacneviemco pisemje noc a hrozne sa nudim...cize ak si protirecim to sa mne stava casto
a prepacneviemco pisemje noc a hrozne sa nudim...cize ak si protirecim to sa mne stava casto
7
to som fakt jediny kto to pochopil? to asi ze som blizko k mentalnej rovni endre-silentname vo veku ked robil tralala
8
no do piče, tak na tento blog si človek musí jebnúť minimálne jedného práska...
Napíš svoj komentár