Prednedávnom som tu mal článoček o mojom trápení a chcem povedať, že mám naozaj pocit, že aj keď ju mám vo vnútri rád, tak by to medzi nami nemohlo fungovať. Dôvod je ten, že ona má v hlave dvoch iných chalanov, nevie ako sa ku chalanovi správať a hlavne - nie je vôbec vyzretá. Ja som si to uvedomil a preto som sa rozhodol na tento vzťah asi zabudnúť. Minulú sobotu som ale bol osláviť s kamarátkou jej osemnástku. Sme spolužiaci a strašne dobre si rozumieme. Ona je priam najzlatejší človek na svete. Boli sme už predtým spolu ako anjeli a mnoho ľudí hovorilo, žeby sme sa k sebe hodili. Bolo ale veľa vecí, ktoré vplývali na nás dvoch až veľmi zle. Aj jej rodičia a potom ľudia okolo nás, ktorí nám hádzali pod nohy rôzne polená. A už vtedy to bolo tak ako hovorí refrén pesničky od Nocadeň - Tvoj Mono Hlas - Dávaš mi čas, ja chcem však ruku. Boli sme kamaráti ale ja som naozaj chcel viac, lebo bola tak neuveriteľne zlatá. Ona mi hovorila, že nič iné okrem kamarátstva ku mne necíti ale veľa ľudí mi hovorilo, že nie je tomu tak. Pred asi pol rokom sme sa ale dohodli, že budeme kamaráti. Po ale nešťastí s dievčinou, ktorú som spomínal v minulom článku a hlavne po tom, keď mi povedala, že ona mala sama pocit, že si ma nezaslúži som opúť začal nad ňou premýšľať. V tú sobotu sa to v nás všetko akosi otvorilo a po prežitom večeri s Martini, biliardom, šípkami a rozhovormi sme boli ešte jeden toho druhého vyprevadiť. Bolo nás tam 5 a všetci sme sa akosi postupne rozchádzali. Nakoniec som ostal s Peťou sám a predtým, než sme išli domov sme ešte dosť kecali a hovorili o nás. Začal som rozprávať aj o tej dievčine, ktorá ma trápil. Potom som ale začal rozprávať o nás dvoch a o tom ako som s ňou mal krásne pocity a zážitky a cítil som k nej stále lásku. Ona mi v ten deň po prvý raz povedala, že aj ona ku mne niečo cítila a nebyť takých komplikovaných okolností, tak sme spolu mohli chodiť a po prvýkrát mi povedala aj, že ma má rada. Cítil som sa šťastne lebo dievča, o ktoré som bojoval hádam najviac za celý svoj život sa mi konečne otvorilo a uvedomil som si, že máme k sebe cestu. Obaja sme si ale povedali, že s chodením ešte počkáme, lebo ani jeden z nás nie je na lásku pripravený, ale v celom mojom srdiečku má ona to najväčšie miesto, ktoré existuje. ĽÚBIM JU!!! A verím, že raz budeme spolu. Je to ten najčistejší a najmilší človek, ktorého poznám a skutočne JU ĽÚBIM!!! Chcem byť pre ňu tiež takým akým je ona pre mňa a verím, že budúcnosť máme pre seba pripravenú.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rami12  4. 12. 2006 21:40
juuj ake krasne... verim s tebou, ze vam vasa laska raz vyjde!
Napíš svoj komentár