Vážna Vec!

Toto je spomienka, na ktorej sa dokážem po dvoch rokoch skutočne smiať ako blázon. Ono si myslím, že sme sa chovali dosť blbo a navyše pohádať sa najviac za život kvôli kravine občas naozaj stojí za to. Prinajmenšom... v tomto prípade rozhodne.

Pokiaľ si pamätám dobre, tak to bol január alebo február 2006. Presne to už nepoviem. Čo bolo dôvodom najväčšej životnej hádky NEROZLUČNEJ TROJICE? Odpoveď znie - ŠKOLSKÁ SKRINKA.

Viem, že to znie neuveriteľne, ale poviem vám presne ako sa to stalo. Nakoľko som ja ako druhák vlastnú skrinku nemal, dievčatá mi ponúkli možnosť, za ktorú som bol vďačný. Mohol som si veci odložiť do skrinky k nim. Nevýhodu to malo len v zime. Sami dobre viete, že zimné bundy sú veľmi ťažké a mohutné. Možno nie všetky, no moja rozhodne bola. Na jednu z dievčat to pôsobilo dosť negatívne a jedného dňa mi za to začala nadávať.

Ja by som si veci kľudne nechával aj v triede, lenže s tým zase nesúhlasila jedna z našich profesoriek. Nuž som veci musel odkladať do skrinky.

Prvá hádka sa spustila ešte v škole. Ja som vysvetľoval, že sa nebudem búriť proti rozhodnutiu profesorky, no kamoška zase hovorila, že ony tam nemajú miesto a ja si to mám dávať inde. Ani jeden sme neustúpili. Ani o centimeter. To bola asi tá najväčšia chyba. Lebo pravdu sme mali obaja. Lenže pravdu toho druhého sme nechceli vidieť.

Potom sme išli autobusom domov a nepovedali sme si ani slovo. To prebehlo relatívne v mieri. No druhá a skutočná vojna sa rozpútala potom vonku. Kričali sme na seba, označovali sa rôznymi pseudonymami a ani jeden z nás ustúpiť nechcel. Trvalo to asi päť minút. Ja som potom v návale hnevu odišiel domov. Spolužiačke (tej čo som sa s ňou najviac pohádal) som napísal SMS-ku, aby došla na nápad, keby by boli všetci spokojní.

Trvalo mi asi dvadsať minút, kým som to predýchal. Už som vôbec nebol nahnevaní. Skôr som sa smial na tom, ako sme sa nechali uniesť. Došiel som za druhou členkou Nerozlučnej Trojice a povedal jej, na čo som prišiel, a obaja sme sa smiali a smiali, že sme sa vlastne pohádali kvôli sprostej skrinke. SKRINKE!!! . No sila.

Najkrajšie však bolo, že práve tá, s ktorou som sa najviac pohádal od svojej pravdy neustúpila. Ani o krok. ... Dodnes si myslí, že to bola skutočne vážna téma. No neviem. Ja sa skôr na tom smejem, akí sme boli sprostí, a pohádali sa kvôli skrinke. Však nevadí.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu