Venované Danke Vávrovej (1967 - 2009) Zbohom Leontýnka

Leontýnko, Leontýnko, volal Janko teba
Dneska sa mu už odpovedať, avšak viacej nedá
Odišla si od nás všetkých, čo ťa mali radi
Rakovina berie všetkých, bohužiaľ aj mladých.

Bolas našou princezničkou, čo chlapci milovali
Po tej strašnej správe ostali sme v žiali
Tvoj krásny úsmev ostane len na filmovom plátne
A navždy takto zachová, tvoje detstvo krásne

Chcela si byť živou, nebyť už viac duchom
Rakovina zakryla ťa svojim čiernym rúchom
Si tam hore, jak sú hviezdy, možno o moc voľnejšia
A slzy, ktoré plakala si, ako dážď sem napršia.

Tá krásna biela princezná, čo srdce moje zlomila
Už je niekde slobodná, odkiaľ mi zakývala
Zbohom milá Leontýnka, už nie si mojou vílou
V pamäti však ostaneš, všetkým navždy živou.



Strašne ma bolelo, keď som písal túto básničku, ale mojej prvej detskej platonickej láske Danke Vávrovej som ju naozaj musel venovať. Je smutné, keď si uvedomíte, že niekto, koho ste možno milovali hoc len vďaka televízii umrel a navyše ešte v tak mladom veku ako práve Danka.

Nech aj vo vašich srdciach ostane navždy živá a zapamätáte si ju ako krásnu princeznú Leontýnku z filmu "AŤ ŽIJÍ DUCHOVÉ"

Definitívne dávam zbohom a už sa k tejto téme nebudem viac vraciať. Dva blogy venované tejto osôbke myslím stačia.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu