Si nádherne nádherná ako ruža červená, ako slnko nad nami, či lúka s margarétami. Poď so mnou na krásny výlet. Nad Tatrami jeden prelet, Váh my spolu preplávame, Slovenský Raj obhliadneme. Či mi len už v Raji nie sme, v záhrade, kde aj tma zhasne, anjeli nás chrániť budú, vidia i tí v láske pravdu. Keď ja hľadím na teba, viac krásy mi netreba. Si stelesenením dobra, lásky, si jemnučkým prúdom rieky. Roky som len hľadať mohol, ako v nebi letiach orol, čomu ľudia vravia láska či je fakt tak krásne krásna. Keď som ťa však spoznať mohol, všetkému som chcel dať zbohom. Až na jedno - s tebou byť k láske sa viac priblížiť. Prečo vlastne všetky city? Čím si pre mňa jedinečná? Si mi jak sen vystrihnutý, a úžasne úžasná. V tvojich nežných očiach modrých vidím všetky farby dúhy. Je to kniha tvojej duše neskryješ v nej ani mušle. Na perách je úsmev večný, čistý, nežný a tak šťastný. Moje srdce zapaľuješ, oheň lásky liečivý je. Tvoje vlasy sú jak kvietky, s vôňou mladej jarnej lásky, sú vlny na šírom mori, kam sa ja vždy rád ponorím. Na ruke máš prsteň modrý. Je to symbol vládcu morí? Privoláva azda dážď? Ak hej, nechcem pršiplášť. Tancovať v ňom s tebou túžim, ver mi, ja ťa tak moc ľúbim. Kvapky cítiť na tele chcem za to. čo už určite viem. Ty si pre mňa vyvolenou, si z milióna len jedinou, pritúľ ma, keď je mi zima, pohlaď, keď ma žiaľ objíma. Držať ťa za ruku nežnú, je pocit jak kráčať k nebu. Žiarim ako jasná hviezda, nestačia mi metonymia. Vskutku neviem vypovedať, koľko lásky vedel bych dať. Slovia vravia vždy tak málo, viac vždy povie naše telo. Dotykmi a pohladením, bozkami a objímaním. To je reč priam dokonalá, ktorá vždy viac vypovedá. Ľúbim ťa - tie slovíčka dve, sú jak objímajúce ma dlane. Srdce si mi požičala a tým mi radosť navrátila. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj