Prežívam skutočný strach. Dnes mi moja babka oznámila správu, ktorú dostala telefonicky od svojej sestry z Bardejove. Moja kamarátka Janka (1991)(ktorá, ako si určite všetci domyslíte je z Bardejova, no ak nie tak ste si mali možnosť tu prečítať) zmizla tejto jari bez stopy. Nevie nikto z jej blízkych čo s ňou je, no uvažujú o tom, že ako 18-ročná odišla od svojich adoptívnych rodičov a rozhodla sa postaviť na vlastné nohy, ako to mnohí mladí v jej veku chcú skúsiť.

Ja sa o ňu bojím. A to z niekoľkých dôvodov. Hlavným je ale ten, že neviem dokopy vôbec nič nakoľko nás delí skoro 300 km. Predsa len Bardejov je od Dubnice nad Váhom dobrý kus cesty. Potom sú tu ale aj ďalšie a to:

A) mám strach o každého človeka, na ktorom mi záleží a mám ho rád. Nechcem znovu zažiť ten pocit, že jediné miesto, kde svojho priateľa nájdete je mestský cintorín ako sa to stalo roku 2003. Vtedy mi srdce skoro puklo a v prípade, že by sa jej čosi stalo, veľmi ťažko by som sa s tým určite vyrovnal.

chvíľku sme boli obaja do seba i zamilovaní. Mal som vtedy myslím 14 alebo 15 (viac určite nie), keď sme sa počas jedného krásneho večera na čunderi v Bardejove k sebe chovali dosť láskyplne a padli aj nejaké tie bozky a dokonca mi venovala prstienok. Myslel som na ten večer ešte veľmi dlho, no predsa len sme nemohli chodiť takto. Nemalo by to ako fungovať.

a potom už len po C) Viem, čo sa deje, viem akí ľudia sú a nechcem, aby jej niekto ublížil ako dievčatám, ktoré znásilnili a zabili, uniesli za hranice do bordelov, alebo do nich napichali nejaké drogy, alebo prežili príbeh ako Sabine Dardenová, že ju uniesli, pre svoju vlastnú sexuálnu útechu (s tým rozdielom, že by to už nebolo pedofilné).

Bojím sa o ňu a ak náhodou ste z Bardejova a viete o nej niečo a hlavne či je v poriadku, napíšte mi to. Aby som vedel, že je v poriadku, že jej nikto neublížil a má sa dobre.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár