Zlatko, vieš jak ťa mám rád
Súťažím o tvoje srdce
Uveríš mi možno, snáď
Otváram ti dlane vrúcne

Napijem sa mlieka s medom
Pritisnem ťa k svojmu srdcu
Nemyslím na svet za sebou
Dlaňou mierim k tvojmu lícu

Dotknem sa ho ho s všetkou nehou
Ktorú v svojom vnútri mám
Ani nevieš, jak si krásnou
Keď som s tebou, nie som sám

Moja, ty si skutočne
Všetko na čom záleží
Je to skoro nemožné
Už ma viac nič neťaží

Keď si pri mne, túžim lietať
Do neba sa ihneď vzniesť
Nové verše ti chcem písať
Modré z neba ti priniesť

Ľúbim ťa tak strašne moc
Svetielka nad nami žiaria
Tu nemá silu nijaká noc
Anjeli nám pokrm varia

Volajú nás za nimi
Prežiť taký krásny deň
Vietor cítiť nad nami
A veriť, že to nie je sen

My však iba ďakujeme
Užijeme si to spolu
Hviezdne nebo sledujeme
A láska hrá na violu

Šťastie zase hrá na husle
Myslíme len na nás dvoch
Nad nami je nebo jasné
Nemeriame nás v metroch

Je to krásne všetko žije
Hudba a hrá a Boh nám spieva
Vence z lásky pre nás vije
A pred zlom nás vždy ukrýva.

 Báseň
Komentuj
 fotka
rami12  1. 1. 2007 22:12
juuj ako velmi ju lubis ... bude dobre!
 fotka
lillyl  9. 1. 2010 00:14
och boze.... tato tiez poputuje na ten osudny den!Toto je nadhera



a ja smutne hladim,

a seba samu nenavidim....
Napíš svoj komentár