Týmto blogom nechcem nikomu naznačiť, že odchádzam (aby ste ma tak nebrali). Je to myslené úplne inak a ak budete čítať ďalej pochopíte. Napísať ho ma motivovalo prečítanie jedného nemenovaného blogu, ktorý som si dnes prečítal a uvedomil som si jedno. To čo v ňom bolo napísané bola pravda.

Život je plný lásky a sklamania, bolesti a hrejivých pocitov, dobra a zla, priateľstva a nepriateľstva ale rovnako je aj plný spomienok. Spomienky sú to, čo nám na každú chvíľku pripomenú - dobrú či zlú.

Sú ľudia, s ktorými by som sa mal už zrejme aj rozlúčiť, napriek všetkému čo sme prežili a ja nechcem povedať, že to nestálo za to. Pravdou je, že to stálo všetko skutočne za to. Lenže sú momenty, kedy si musíme uvedomiť, že všetko raz končí tak ako aj my raz z tohto sveta odídeme, nie je výnimkou ani nikto iný. Takže tu chcem povedať pár mojim priateľom, (ktorí v mojom srdci ostali priateľmi napriek všetkým chvíľkam zlým, ktoré sa stali. Ja som už na to zabudol a nerád si na to spomínam a ani nechcem) skutočne zbohom a netrápiť sa viac nad tým čo bolo.

Janka G. (1979 - 2003) - Moja najlepšia kamarátka, ktorá tu vždy pre mňa bola a nikdy som nemal pocit, že by mi odmietla pomoc. Bohužiaľ sme sa raz museli rozlúčiť a ešte väčšie bohužiaľ by som spomenul, lebo keď zomrela mala len 24 rokov. Málokedy človek stretne takého anjelika ako bola práve Januška. Mal som možnosť ju poznať asi 3 roky a nikdy som nemal pocit, žeby bola na mňa zlá alebo mi chcela niečo zlé spraviť. Bol som jej priateľom a rovnako aj ona mojou priateľkou a som rád, že sme sa mohli v dobrom rozlúčiť. Od jej smrti už uplynulo skoro 5 rokov (v auguste to bude už 5 rokov) čo ma opustila a to skutočne navždy, ale žiadnu z tých chvíľok, ktoré tu bola neľutujem.

Vierka - Chvíle, ktoré sme mali zlé tu boli a trvalo nám 2 roky, kým sme sa znovu stali priateľmi. Napriek tomu som rád, že je to medzi nami také aké to je a vážim si toho, že si tu pri mne v určitých momentoch bola. Hovorí sa, že na konci si treba spomenúť len na to pekné a dobré a na to čo bolo zlé by sme mali zabudnúť a ja by som bol tomu rád. Skutočne.

dedko (1937 - 2007) - Neverili by ste, že napriek tomu, že viem, že mu bolo dopriane milosrdenstvo (lebo takú strašne bolestivú a okrem toho vidinovú smrť by som neprial nikomu) mi strašne stále chýba, no postupne sa s jeho stratou už vyrovnávam. Hlavne ti venujem rovnako ako aj v predošlých prípadoch jedno zbohom a taktiež ďakujem, lebo si tu vždy pri mne stál a bol mojim dedkom a rovnako aj priateľom, o ktorého som sa mohol oprieť skutočne vždy a to je úžasné. Nikdy na teba nezabudnem a ďakujem za každý moment, ktorý si tu pre mňa bol. Stále ťa mám strašne rád.

Lucia - Nespomeniem si už, kedy som ťa videl naposledy, no to tu nechcem spomínať. Pravý dôvod, prečo si tu aj ty je ten, že si po čase uvedomujem, že tak ako sa k nám život obom zachoval bolo fér. Ty si mi raz ublížila a ja ti odpustil. Hoci neviem prečo som to vlastne vtedy spravil viem, že to tak malo byť a spravil som dobre. Hnev niekedy zaslepí zrak. Vždy ostaneš dievčinou, do ktorej som sa prvýkrát zamiloval a nech si kto chce hovorí čo chce tak to ostane navždy ostane. Možno sa ešte raz stretneme, no akby nie, ver tomu, že ti patrí rovnako zbohom a ďakujem za všetko.

teta Ľubica (1966 - 2000) - No, a na záver ešte jedna milovaná osoba, ktorá nás priskoro opustila a bola pre mňa a rovnako určite pre všetkých obrovským pokladom. Vždy usmiata a príjemne naladená a kade chodila rozdávala šťastie. Také slniečko bola naša teta Ľubka a je mi skutočne ľúto, že už je to tak dávno, čo som ťa mohol vidieť. Už skoro 8 rokov.

Emorony - Spomínať teba, hoci medzi nami už nie je to krásne priateľstvo ako kedysi je ten, že už na teba nechcem myslieť. Nechcem už viac pociťovať, ako si ma okradla a viac si chcem spomínať na to, ako sme jeden tomu druhému radili a zverovali si svoje problémy. Nezabudnem na teba, ale chcem sa s tebou už definitívne rozlúčiť a možno raz (ak bude možnosť) obnoviť s tebou kontakt (hoci neviem či ty chceš, lebo to ja od teba som sa už nedočkal ani riadka.)

To sú asi všetci, ktorých som chcel spomenúť a rozlúčiť sa s nimi a rovnako chcem ešte povedať, že sú aj ľudia, ktorých skutočne mám rád, a ktorí pri mne boli v čase, keď som sa najviac trápil a chcem im teraz na záver poďakovať.

Peťka - Moja najlepšia kamarátka si a ostaneš. Si ten najväčší poklad na tomto svete, ktorý aj keď občas za nič nestojí, ty mu vrátiš jeho krásnu tvár.

Janka Ch. - Teba už poznám asi už 16 rokov a každý ten moment je stále zapísaný v mojom srdci. Keď som bol malý, hrávali sme sa na schovávačku na dvore alebo na pieskovisku a keď sme vyrástli, bol som tu vždy pre teba ako aj ty pre mňa. Si strašne dobrá kamarátka a rozhodne jedna z najlepších

Andrej - Spomínam ťa tu, lebo si tiež výborný priateľ, ktorý pre mňa urobil mnoho a aj sme sa zasmiali aj sme občas jeden s druhým nesúhlasili, no aj tak sme kamarátmi.

A nakoniec ešte pár internetových kamarátov, na ktorých by som nedopustil.

Bloowe - Sandrika moja. Čo by som niekedy ja bez teba robil. Mám rád tvoje rady a priateľskú podporu. Si proste super.

- Whiteangel3 - Pauli, aj ty si obrovský poklad, ktorý som mohol vykopať a ďakujem za každý spoločný moment, čo sme si písali.

- Rijanqa - Maťka ty si skutočne super. Moc si ťa vážim a prajem ti len to najlepšie v živote

TO ŽE STE NEBOLI SPOMENUTÍ NEZNAMENÁ, ŽE NIČ NEZNAMENÁTE. ROVNAKO VÁS MÁM RÁD. VERTE MI!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
angel_love  19. 2. 2008 21:20
Krásne. Cítiť, že to je zo srdca.
 fotka
rijanqa  19. 2. 2008 21:28
Milucké...



Ozaj to je od srdca, som rada, že si spomenul aj mňa.. Nepoznáme sa zase tak dlho, aby som si myslela, že ma budeš spomínať v blogu, kde ma dokonca vynachváliš. Som len rada, že si miumožnil, aby som sa po dlhom čase cítila zase naozaj šťastná a nie plná hnevu, žiaľu a prázdnoty...



Ďakujem ešte raz
 fotka
tomas  19. 2. 2008 23:06
Zivot je vseliaky, treba si vazit to co mame a radovat sa z toho.
 fotka
melissqa  21. 2. 2008 19:48
súhlasím, že je to pekne napísané, úprimné, je cítiť otvorenosť. len je škoda, že bolo za potreby myšlienok druhých, aby sa to dostalo von.
 fotka
elberethqa  21. 2. 2008 19:50
dobre napísané no niečo mi to pripomína...už viem...ja som tvoja inšpirácia...
Napíš svoj komentár