Zhasnime na chvíľku všetky svetlá

Takže ... zase po dlhej dobe jeden z mojich neskutočných výplodov mojej fantázie. Trošku by som sa chcel týmto blogom vrátiť k blogu - BLESK Z JASNÉHO NEBA, ktorý už niektorí určite čítali a mám k tomu aj istý dôvod.

Všímam si, že všetci sme v odsúdenej dobe. Žijeme v čase, kde jeden toho druhého je schopný odsúdiť len preto, že je takýto alebo podobne. Všetko vnímame len našimi očami, ktoré nás tak často klamú, že sa to nedá ani opísať. Mňa už oči toľkokrát sklamali, že to ani nespočítam. Človek si povie o druhom - tento robí toto, oblieka sa takto, má toľko a toľko peňazí - a podobne a pritom si ani sám neuvedomje ako veľmi sa klame, keď sa na to všetko díva cez svoje oči.

Čo keby sa na toho človeka díval úplne inými očami. Očami, ktoré spoznávajú a neodsudzujú. Alebo lepšie povedané svojim srdcom. Ja by som bol za to, aby sa aspoň na chvíľku zhaslo všetko svetlo, lebo možno potom by sme sa mohli ocitnúť medzi tými istými ľuďmi, ktorých stretávame dennodenne, ale už by sme nevideli, že je dajme tomu škaredý alebo je celý v čiernom poobliekaný. Počuli by sme len hlas, ktorý by nám hovoril za človeka jeho názory. Nemyslíte si to aj vy?

Ja by som bol osobne veľmi za, keby sa ľudia správajú k druhým niekedy aspoň trochu milšie a neodsudzvali ich pre to ako vyzerajú alebo rovnako - pre ich správanie.

Môže byť človek, ktorý je úplne iný ako ostatní a tí ho začnú odsudzovať, že je divný alebo psychopat, pričom je úplne rovnaký ako oni sami. Má také isté srdce, má krv rovnakej farby a rovnako má aj presne taký istý mozog ako všetci ostatní. To, že je iný neznamená dokopy nič.

Prečo sme ale takí, že keď sa nám zdá niečo, že nie je bežné, povieme si - "TENTO ČLOVEK NIE JE NORMÁLNY???" Fakt prečo? Čo tým sledujeme? Máme niekedy pocit, že sme lepší ako iní? Ja fakt neviem. Je mi z toho ale strašne smutno, lebo stojím za názorom, že všetci sme si rovní. Či sme správni alebo "sprostí" sme si rovní a netreba niekoho odsudzovať preto, že jeho správaniu nechápe a podobne.

Chcel by som, aby sa svet názorovo už začal posúvať dopredu a nestagnoval v tejto oblasti. Je to skutočne kruté povedať niekomu - nebavím sa s tebou lebo si tučný, lebo nosíš okuliare, lebo mi nedáš peniaze. O tom vzťahy nie sú. A ak si niekto myslí, že hej... veľmi sa mýli.

Fakticky by sme mohli na chvíľku zhasnúť všetko svetlo a pozrieť sa na svet trošku inak a pochopili by sme - akí sme my sami občas hlúpi.

A na záver... prečo sa vraciam k blogu ako som spomenul v úvode? Lebo si uvedomujem, že osoba, o ktorej som ten blog písal vždy brala každého z nás takého akí sme a nikdy nikoho neodsúdila. Skúsme to niekedy aj my tak. Bolo by to fajn.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu