Endre-silentname
2. 6.júna 2008 11:28
Život na hojdačke (tak ja viem, že už mám skoro 20 ale čo už no?)
Hneď po maturite som sa ja aj so svojimi dvoma najlepšími kamarátkami vybral osláviť ten super deň, keď sme všetci prešli. Ale ako? Dostali sme šalený nápad. Keď sme boli ešte v rokoch 2006/2007 tretiaci mali sme kúsok od školy ihrisko aj s hojdačkami. A miesto toho, aby sme si opakovali látky alebo sa túlali po chodbách sme zamierili rovno tam. Potom sa však OA Ilava sťahovala na nové miesto a už sme tam chodiť nemohli.
Ale práve tento pomarutitný deň sme sa vybrali poriadne sa pohúpať a najkrajšie je, keď sa takto vznášate a zakloníte hlavu. Vidíte mraky, stromy nad vami a ten pocit je nádherný. Všetci sme hovorili, že život je krásny, že sme šťastní, že nikdy nebol svet tak dokonalý. Proste čo viac vám treba ako sa poriadne pohojdať na obyčajnej detskej hojdačke? Myslím, že je to to najkrajšie čo svet mohol vymyslieť.
Dlho som nebol tak šťastný ako práve ten obyčajný deň, keď sme sa vybrali len-tak sa pohúpať.
Ďakujem za možnosť stretnutia sa s Nerozlučnou Trojicou, za úspešné maturity a rovnako aj ďalšie veci, ktoré tu nejdem teraz menovať.
Life is so beautifull.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
martinka1112
2. 6.júna 2008 11:35
no na hojdačky pri škole sme chodili aj my a nielen namiesto učenia vždy po škole,....
2
Naydar vladi , no , konecne som si nasel cas na blogz , no ako yijes PS sorrz ya klavesnicu
3
vsetci su deti. a niektorí nimi neprestanp byť, ani ked už majú vlastne. deti maju deti.
a teraz sa ti to zda, ale zivot pojde dalej. aj moje leto po maturitach bolo to najbezstarostnejsie. ale pomaly a isto nan zabudnes. a mozno ti tento blog, ked sa k nemu porokoch vratis pride ako sentimentalna spomienka.
aspon že tak
a teraz sa ti to zda, ale zivot pojde dalej. aj moje leto po maturitach bolo to najbezstarostnejsie. ale pomaly a isto nan zabudnes. a mozno ti tento blog, ked sa k nemu porokoch vratis pride ako sentimentalna spomienka.
aspon že tak
4
Chválim výber
Na mňa mladší brat pozeral ako na strelenú keď som s ním a jeho kamarátom bola v meste v parku a utekala som využiť hojdačky dostatočne veľké aj pre osobu môjho veku (Ale nevyuži to keď máš možnosť ) a v sobotu som zase behala po meste s bublifukom ktorý som dostala na narodeniny od kamarátky (tvrdila že je to úplná blbosť, ale presne trafila čo mi má kúpiť )
A s Jogurtovoukulturou čiastočne súhlasím, ale osobne radšej tvrdím že v každom z nás je kúsok dieťaťa, akurát niekto to dieťa nechá prejaviť sa častejšie, niekto sa práveže snaží umlčať ho úplne... Ale je to škoda, deti majú obvykle taký lepší pohľad na svet
Na mňa mladší brat pozeral ako na strelenú keď som s ním a jeho kamarátom bola v meste v parku a utekala som využiť hojdačky dostatočne veľké aj pre osobu môjho veku (Ale nevyuži to keď máš možnosť ) a v sobotu som zase behala po meste s bublifukom ktorý som dostala na narodeniny od kamarátky (tvrdila že je to úplná blbosť, ale presne trafila čo mi má kúpiť )
A s Jogurtovoukulturou čiastočne súhlasím, ale osobne radšej tvrdím že v každom z nás je kúsok dieťaťa, akurát niekto to dieťa nechá prejaviť sa častejšie, niekto sa práveže snaží umlčať ho úplne... Ale je to škoda, deti majú obvykle taký lepší pohľad na svet
Napíš svoj komentár