Život v meste BIRDZ - 1. Časť

Vitajte v mestečku BIRDZ. Je to krajské mesto na Slovensku, ktoré má okolo 60 000 obyvateľov. Vy ste o ňom ešte nepočuli? Ani na zemepise, ste nepreberali nič o meste BIRDZ? No viete, nedozviete sa o ňom nič, lebo zemepisári ho nepovažujú za dôležité. Čo by vám len o ňom rozprávali? Strojársky, hutnícky ani chemický priemysel, ba dokonca v ňom nežije ani starosta. Nie. Miesto toho v meste vládne zakladateľ. Tomas.

Založil ho pred niekoľkými rokmi a svojou prísnou a pevnou rukou začal organizovať všetko, čo len šlo. Pomáhali mu pritom jeho najblížší pomocníci, ktorých začal volať admini. Medzi nimi spomeňme aspoň Maya, ktorý dostal na starosť zavedenie rodinných vzťahov a Gabosha, ktorý priniesol mestu BIRDZ prvý film.

A práve v tomto meste sa začína náš príbeh. Príbeh do jednej obyčajnej rodiny, ktorá pozostávala zo štyroch členov. Petron777 bol veľmi diskofilný a sukničkársky otec. Napriek tomu, že mal manželku a dve deti si nedokázal odpustiť dívať sa po každej ženskej sukni, ktorú si mohol všimnúť. Najradšej si ale všímal pozadie Mrchy0111 a Katush. Im to síce vadilo, nie však jemu.
Za ženu si vzal svoju manželku Gothicpoethic, s ktorou splodil dve deti. Endre-silentname a Owad. Gothicpoethic by možno bola bývala úplne normálna žena, no po ťažkom páde na rovnej ceste a po menšom incidente so surikatou v ZOO trpela predstavou, že sama jednou je.

Nič by na tom nebolo divné. Jasné že nie. Však tvoria úplne obyčajnú normálnu rodinu, lenže zvláštnosťou bolo, že Endre-silentname bol od svojich rodičov o pár rokov starši. Jeho mama ešte predtým, než sa mala narodiť poslala svoju silnú energiu, aby mala syna. A želanie sa jej splnilo.

A Owad jej jediná dcéra bola kópiou syna Endre-silentname. Dá sa povedať, že väčšinou všetko hovorili spolu a naraz, lebo ako veľké - STELESNENIE NEUVERITEĽNOSTI si vedeli čítať myšlienky a vždy sa zhodovali. Už ste si rodinu stihli predstaviť. Fajn. Tak a teraz môžeme začať s ich životom.

"Endre!" kričala Gothicpoethic na schodoch na svojho syna. "Je čas obeda. "Máš tu tvoje obľúbené obhryzené nechty všetkých členov rodiny."
"Ďakujem mami. Už tam letím" povedal naradostene a priam okamžite zbehol dole schodmi.
"Páči sa ti. Máš to na tanieri synček."
"Vďaka mami."
"Au" mierne zvískla Gothicpoethic, po tom, čo ju Endre-silentname plesol po zadku. A dokonca sa mierne usmiala. Synova pozornosť bola pre ňu čímsi nepopísateľným. Možno začala aj pociťovať, že je stále ešte človek. Možno nie. Možno mala skôr pocit, že aj syn sa začína stávať surikatou a vzrušovalo ju to. Možné je všetko.
Endre-silentname dojedol svoj obed, dal maminke ešte pusu na líce a povedal. "Už musím ísť. Dnes som sa dohodol už s Michellkou, že budeme spolu.
"Dobre. Ahoj synček."
"Pa mami."

Prešiel niekoľko domov a zaklopal na dvere Michellkinho domu. Otvorila mu. "Ahoj Endre. Rada ťa vidím."
"Aj ja teba. Si sama?"
Prikývla. "Manžel zase niekam odcestoval. Nechceš ísť ďalej?"
"Rád." povedal a prekročil prah jej domu. Ona za nim zavrela. "Poď do obývačky, dáme si čaj. Máš chuť?"
"Nepohrdnem. Poprosím dve kocky cukru a citrón."
Usmiala sa. "Áno. Tak to máš najradšej, že?"
"Správne." venoval jej pusinku a potom si sadol na gauč očakávajúc príchod Michellky s čajom. Dlho čakať nemusel. Prišla už o chvíľku.
"Páči sa ti." Položila pred neho šálku s ovocným čajom a kombináciou presne ako chcel.
"Ty Michellik, chcem sa ťa na niečo opýtať."
"A na čo Endre?"
"Už si premýšľala o tom mojom návrhu?"
"Trošku. Vieš, ono to nie je také ľahké."
Prikývol. Zahľadel sa jej následne priamo do očí a povedal. "Vieš, že mi na tebe záleží a chcem byť len s tebou. Bol by som tu vždy pre teba. Máš moje slovo."
"Ja viem," odvetila, "no myslím, že budem potrebovať ešte trošku času. Neber si to zle."
"V poriadku." odpovedal jej. Dopil čaj a pobral sa smerom k dverám. "Už musím ísť. Tak ahoj."
"Ahoj Endre. Príď aj nabudúce. Rada ťa uvidím."
"Aj ja teba. Čau."

pokračovanie nabudúce

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

20 komentov k blogu