"Endre, som na dne. Shaggynko je v nemocnici vo veľmi vážnom stave. Asi zomiera. Neviem čo mám robiť. Môžeš ma prosím odprevadiť do nemocnice, ja to sama asi nezvládnem."
Chvíľku bolo na druhom konci ticho. Endre-silentname načisto stratil reč. Nakoniec sa ale predsa len ozval. To je jasné. Hneď som pred tvojim domom. Už tam letim. Hneď vysvetlil mame aj sestre, čo sa stalo, a okamžite išiel pred Michellkin dom.
Dorazil tam čo najrýchlejšie mohol. Michellku na privítanie objal a potom s ňom vyrazil na cestu do nemocnice. Tá celú cestu len slzila a vyzerala byť úplne duchom mimo. Chápal. Bolo možné, že manžela stratí a to vo chvíli, keď si uvedomí, ako moc ho v skutočnosti miluje. Nebolo to fér. Chytil ju teda aspoň okolo pliec. Michellka sa na neho jemne usmiala, hoci to nebol úsmev šťastia. Skôr vďačnosti.
Obaja dorazili do nemocnice a tam ich privítala sesta, z ktorej menovky sa dozvedeli, že sa volá Piou. "Dobrý deň! pozdravil Endre-silentname. "Prišli sme za pacientom Shaggynkom."
Sestra sa ich opýtala: "Vy ste rodinní príslušníci?"
"Tutu pani je jeho manželka."
"A vy ste mu čo?"
"Ja nič. Som jej priateľ a doprovod.
"V poriadku. Skontrolujem si, kde ho máme a zavediem vás k nemu. Chvíľku to trvalo, no o chvíľku ich už viedla nemocničnými chodbami. Tam už na Michellku čakal známy rodinný príbuzný, ktorého ale Endre nepoznal. No Michellka zrejme áno. Lebo sa k nemu hneď rozbehla. Išlo o Michellkinho dedka - Susenejablko.
"Ahoj dedko."
"Ahoj vnučka moja drahá. Som tak šťastný, že si v poriadku."
"Prosím ťa. Môžeš ma dnes pohúpať na kolene ako kedysi? Lebo sa tu asi zrútim."
"Ale to je jasné vnučka moja maličká." A dedko jej želanie skutočne vyplnil. Potom sa pobrala do Shaggynkovej izby. Bol stále v umelom spánku a nevnímal ju. Michellka si sadla k jeho posteli a pohladila ho po tvári. "Milujem ťa láska moja. Vždy som ťa milovala. A mrzí ma, že som sa chovala tak hlúpo. Chcem len teba. Chcem, aby si bol zase v poriadku. Tak ma to všetko mrzí."
Plakala a v duchu myslela na svojho manžela a svoje deti. Vyšla von, kde ju čakal Endre. "Tak ako?" spýtal sa jej.
"Miesto odpovede sa mu hodila do náruče a plakala. On jediné čo mohol bolo, že ju objal a tíšil jej žiaľ. Medzitým za nimi prišla doktorka Chelsy a oznámila Michellke: "Je mi to veľmi ľúto. Robíme čo sa dá, ale stav vášho manžela je veľmi vážny. Je treba počítať aj s najhorším. Prepáčte mi to."
Endre ešte Michellku odprevadli domov a potom si musel sadnúť na jedno poriadne veľké pivo a zaliať všetky svoje pocity. Tak hrozne sa už dlho necítil. A možno mal na tom sám určitý podiel viny.
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale nezelaj si ma, ak ho nechas umriet...aj ked - aspon by sme nemali dalsiu americku telenovelu...ale NIE!!! Shaggynko must be alive