Život V Meste Birdz 2 - 10. Časť

Endre nechcel nechať nič náhode. Aktuality z ich mesta ho poriadne vydesili. Ak by to Krvaaa odpálila, tak to by bol koniec. Musel niečo spraviť. Čo najrýchlejšie smeroval do ulice, odkiaľ Majuri vysielala. V rýchlosti akej letel sa vôbec nedíval pred seba a do niekoho vrazil. Ospravedlnil a odrazu spoznal svoju starú známu. "Prepáčte mi pani detektívka. Vás som už veľmi dlho nevidel. Tiež smerujete za slečnou poštárkou s nukleárnou bombou?"
"Správne." odvetila mu Zmyja365. "Nerada by som bola, keby sa tomuto mestu niečo stane. Mám ho rada."
"To aj ja. Tak poďme rýchlo, nech si to náhodou nerozmyslí a nevyhodí Birdz do vzduchu skôr. Dúfam, že si dobrý psychológ."
"Práveže nie. Prevezmi to ty. Ty v tom naopak vynikáš. Prosím ťa. Presvedči ju. Však kvôli tomu si tam išiel, či nie?"
Správna detektívka mala správnu dedukciu a tak obaja pokračovali vo svojom smere ku slečne Krveeej, aby ju prehovorili.

Všetci boli zúfalí a sledovali Krvuuu ako si v pohode sedí s bombou, ktorá má spustené odpočítavanie.
"Tak ti držím palce Endre." povedala Zmyja a sledovala celú situáciu z diaľky. Endre pomaly prechádzal smerom k nej a ona ako ho zareagovala, okamžite položila prst na tlačítko, ktoré bombu okamžite odpáli. "Nepribližuj sa. Nikto ma už nebude viac takto ponižovať a robiť si zo mňa idiota."
"To je v poriadku. Prišiel som si len prisadnúť a trošku sa porozprávať. Môžem?"
Krvaaa chvíľku váhala, no nakoniec privolila. Endre sa posadil a povedal: "Dnes je ale krásny deň, že? Slniečko svieti, neprší a je teplo. Mám rád také dni. Aj ty?"
Krvaaa prikývne a povie: "Je tu vtedy skutočne krásne. A toľko ľudí. Len prečo mi tak ubližujú? Prečo si nedokážu vážiť človeka, ktorý im niečo prinesie, ale mu za to nadávajú, lebo furt len samé zlé správy a poplatky a podobne. Ja to tiež nechcem. Ale nie je to predsa moja vina."
"Samozrejme, že nie. Odpovie Endre a po chvíli povie. "Poprosím, aby ste mi sem priniesli balíček vreckoviek a dva ovocné čaje. Budeme ich potrebovať. "Po obdržaní jeden čaj podá Krveee a povie "Napi sa. Bude ti lepšie. A utri si tiež oči." Jeho pohľad zablúdi na odpočítavanie, ktoré mu ukáže, že na presvedčenie mu ostáva nejakých 15 minút. Následne sa opýta.
"Máš tu priateľov a rodinu Krvaaa?"
"Samozrejme. Prečo sa pýtaš?"
"Vieš, aj ja tu mám svoju rodinu. A momentálne úplne celú."
"A prečo mi to hovoríš?"
"Lebo nechcem, aby táto jedna bomba zničila všetko na čom mi skutočne záleží. A určite to nechceš ani ty. A pozri sa na všetkých tých ľudí okolo. Ani oni to nechcú. Chcú tu prežiť ešte veľa krásnych chvíľ so svojimi blízkymi. Nemyslíš?"
Krvaaa sa zdalo, že premýšľa. "Ale prečo mi toľko ubližujú. Nesnažila som sa?"
"Snažila a ver mi, že teraz sa na teba budú dívať úplne inak. Poď." Chytí ju okolo pliec a povie: "Ak už to neurobíš pre nich, tak to urob aspoň pre seba." Usmeje sa na ňu. "Naozaj."
Krvaaa odrazu urobila to, čo všetci očakávali. Zrušila odpočet a s plačom padla Endremu do náruče, ktorý ju tíšil a viedol preč od bomby, kým čata pyrotechnikov si prevzala bombu. Majuri chcela okamžite urobiť interwiew, no Endre to zamietol, lebo v skutočnosti nechcel byť slávny, len zachrániť toto mesto. Mesto, ktoré miloval.

(záverečné upozornenie - Žiadna z postáv v tomto príbehu a jej konanie sa v ŽIADNOM prípade nezhoduje s realitou. Všetko je len čistá a nezmyselná fikcia. Takže nikto nehľadajte v príbehu skutočný a hlbší zmysel, alebo skutočné správanie jednotlivých postáv, lebo vám z toho šibne... )

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu