Život v meste BIRDZ - 21. Časť

Michellka čakala kým dostane akúkoľvek správu o svojom manželovi. Čakáreň bola plná ľudí. Snažila sa byť kľudná, no strach jej to nedovoľoval. Vtedy k nej prišiel doktor. Pozrela na neho svojimi prosebnými očami, ktoré boli úplne vlhké od sĺz. Doktor si k nej prisadol a povedal: "Je mi ľúto madam, ale vášho manžela sme práve stratili."
"Nie!!!" vykríkla Michellka tak silne, že sa celá čakáreň obrátila k nej.
"Je mi ľúto. Ale následky zranení, ktoré utrpel boli veľmi silné. Uvedomte si, že keď dostal žeravú sprchu olova na hlavu, tak je len veľmi ťažké, aby to niekto prežil. Verím, že to zvládnete.
"Žeravé olovo na hlavu? Ale môj manžel mal autonehodu." hovorila Michellka.
"Ach pardon. Vy nie ste teda... vy ste Michellka?"
"Áno. Tak čo je s mojim manželom?"
"Váš manžel žije. Je avšak v kóme. Ak sa ale preberie, tak bude všetko v poriadku. Niečo mu k tomu možno musí pomôcť. My sme to skúšali. Rozprávali sme mu rozprávky, púšťali mu dychovku, ale nič nepomáhalo."
"Asi preto, že to to neznáša." drsne ukončila Michellka a povedala na to: "Chcem ho vidieť!" Lekár chcel odporovať, no Michellka sa zatvárila tak zúrivo, že naskutku poslúchol jej rozkaz. Odviedol ju k Shaggynkovi, ktorý vyzeral byť mŕtvy, no v skutočnosti spal len v kóme a jej úlohou ho bolo treba zobudiť. Pozrela sa po miestnosti. Zapnúť televízor? O bodov. Skúsiť prefackať? O bodov. Poliať vodou? Asi tiež nie. A čo tak po ňom začať kričať? Nie. Nezaslúži si to a nepomohlo by to. Alebo mu dať elektrický šok ako to videla vo filme o Mr-ovi Beanovi? Nie. Ublížiť mu nechcela. Bolo to beznádejné. Sadla si k nemu a pohladkala ho po tvári. Potom povedala: "Je mi to tak ľúto, že som si ťa posledné dni nevážila. Som si vlastne ani nikdy neuvedomila ako moc ťa milujem. Ale už to viem. Vráť sa prosím späť. Milujem ťa."
Už sa išla zdvihnúť, že pôjde, no vtedy sa stalo niečo neuveriteľné. Shaggynko sa z kómy zázračne prebral. Urobilo to to slovíčko? Zvítala sa s ním a bola rada, že ho vidí. Musela to oznámiť Endremu. Vytočila jeho číslo.

"Nehovor. Ale to je super. Tak nech sa skoro vráti domov." povedal Endre, keď dostal Michellkinu správu o tom, že Shaggynko je v poriadku. Veru. Aj u nich to bolo od zatknutia Petrona v poriadku. Maminka Gothicpoethic obnovila chuť žiť. Miesto chodenia po schodoch využívala šmýkanie sa po zábradlíí a vždy keď si pustila svoju muziku tak viedla svoje deti a svoju neter tancovať. Bolo, že života. Len dnes na to Endre nemal čas. Musel vidieť Nene. Sľúbili si prechádzku do parku.

Vyzdvihol ju a už o pár minút boli obaja v parku a prechádzali sa okolo jazera. Stretli tam Wewa. Endre ho pozdravil. "Čauko. Ako sa dari Wewo?"
"No nie je to nič moc. Ostal som bez dievčaťa a neviem čo ďalej." Endre sa pousmial a povedal. "Skús s ňou ostať kamarát. A všetko bude super." Žmurkol na neho Wewoskou technikou a pobral sa s Nene ďalej. A Wewo? Ten po predvedení svojej žmurkacej techniky Endrem zhodnotil. "Má on ale pravdu. Idem na to!"

 Záchod

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu