DANIEL
"Vypadni z môjho života Daniel! Nikdy si pre mňa nič neznamenal a rovnako to tak aj ostane! Náš vzťah bol len hra. Celú dobu si bol mojou bábkou na motúziku!" povedala Romana mladému Danielovi miesto privítania. Ten sa na stretnutie s ňou veľmi tešil, no keď toto počul, skamenel. Nemohol sa vôbec pohnúť. Romana potom vstala a odišla preč. Daniel si sadol na múrik a z oka mu začali padať slzy. S Romanou boli spolu už pol roka a mal pocit, že sú spolu šťastní. Kde vlastne urobil chybu? Čo sa to stalo? Nemohol nájsť na nijakú otázku odpoveď. Všetko ho strašne trápilo. Ani nevedel ako dlho sedel na tom múriku, keď sa k nemu odrazu prihovorila nejaká pani. "Chlapče, neseď tam lebo nachladneš." No a čo. Pomyslel si, no napriek tomu vstal a rozhodol sa ísť domov. V hlave sa mi vírili všetky možné otázky. Cestou si kúpil fľašku džúsu a pomaly si odpíjal. Chcel byť ale hlavne doma. Ľahnúť si na posteľ a poriadne sa vyrevať. Vonku bola zima a celý sa triasol. Potichu kráčal ulicami domov a všetko mu odrazu pripadalo byť také smutné. Stromy, ulice, domy a dokonca aj nebo. Pomaly prišiel pred svoj dom a vytiahol z vrecka kľúče. Odomkol, doma sa vyzliekol a vyzul a zašiel rovno do svojej izby. Začal kruto plakať. Všetko ho strašne bolelo. )Rodičia sa ho na nič nepýtali. Toho večera si však vo svojom denníku poznamenal, že nikdy sa necítil byť tak strašne okradnutý.
BARBORKA
Nebo bolo toho dňa krásne modré a mladý anjelik Barborka lietala v povetrí a usmievala sa na čo sa len dalo. Všetko bolo veselé a všade videla len radosť. Odrazu si však všimla mladého asi 18-ročného chalana smutne sedieť na múriku a súcitne sa na neho pozerala. Napadlo ju tisíc možností, prečo môže byť nešťastný. Vrátila sa do času troškou skôr a hneď dostala odpoveď. Videla asi rovnako starú dievčinu, ktorá sa s ním toho dňa veľmi kruto rozišla. "Ach, keby som ti len mohla pomôcť chlapče... vlastne môžem." Napadlo ju odrazu. Počkala si na čas, keď chlapec opustí múrik a pôjde domov. Chcela vedieť, kam zamieri. Dobre si zapamätala jeho dom a usmiala sa. Cítila sa tak dobre, keď mohla niekomu pomôcť. Zaletela vtedy naspäť k ostatným anjelom a povedala im o svojom úmysle. Tí ju ale vystríhali. "Nezabudni dávať pozor. Vieš čo sa môže stať." Barborka prikývla, no nemienila sa svojho rozhodnutia vzdať. Čakala na večer, keď si chlapec bude večer líhať do postele.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
michellka
9. 1.januára 2008 16:31
zaujimave take rozpravkove
Napíš svoj komentár