Zašla do kúpeľne, vyzliekla si špinavé oblečenie a vošla pod sprchu. Pustila studenú vodu a potom postupne pridávala teplej. Táto očista ju mierne upokojila a už sa aj cítila lepšie. Ostala tam asi 10 minút, potom vyšla von a obliekla si čisté spodné prádlo. Na to si nahodila červené tričko so skratkou New York a pohodlné modré rifle. Už jej bolo celkom dobre a rozhodla sa naraňajkovať. Rodičov doma našťastie nemala. Nemusela tým pádom vysvetľovať, čo sa to včera už od rána dialo. Vlastne, čo je dnes za deň. Narýchlo sa mrkla do digitálneho kalendára a zistila, že je len sedem hodín večer a deň sa vôbec ešte neskončil. To sa jej teda podarilo.
V kuchyni si odkrojila kus chleba, natrela ho maslom a medom a začala v kľude jesť. Mysľou sa ale opäť ocitla pri Danielovi a Barborke. Už jej začínalo skutočne šibať. Musí niečo vymyslieť, inak ju môžu rovno poslať do blázinca. Ale nechcela si už Daniela viac pohnevať. Musela vymyslieť niečo iné. Niečo, čím by odbúrala ich vzťah, ale získala Daniela späť, akoby sa nič nestalo.
U Daniela večer prebiehal úplne inak. S Barborkou boli spolu v malej, sympatickej kaviarničke a tešilo ho, že sa tu nefajčí. Barborku zrejme tiež. Objednali si dva čaje a zákusky. Daniela tešilo hlavne, že Barborka je už schopná za tých pár dní, čo tu strávila už schopná normálne komunikovať, chápe ľudské zvyklosti a rovnako aj pravdilá. Nemusel sa už báť, že by odišla z obchodu bez zaplatenia, alebo nevedela odpovedať na bežnú otázku. Rovnako to bolo aj s obliekaním a maľovaním. Šlo jej to už samo od seba. Dokonca jeho mama naučila Barborku poriadne sa maľovať. Všetko bolo naozaj krásne.
Barborka pomaly odpíjala zo svojho čajíka a spomínala na krásne chvíľky, ktoré prežívala ako anjel. Ako sa vznášala medzi oblakmi, pomáhala mladým chlapcom a dievčatám prekonať ich starosti a teraz sa ocitla na zemi. Natrvalo. Bolelo ju to, ale napriek tomu cítila, že to čo sa tu deje medzi ňou a Danielom je rovnako niečo nové a krásne. Dokonca ani lietanie sa tomu nemohlo vyrovnať. Akoby jej nové ľudské srdce zaplavovali nepoznané pocity. Čo to avšak bolo, nevedela.
Daniel sa cítil rovnako. Srdce mu bilo tak silno, že by všetci mohli jeho tlkot nielen počuť, ale aj vidieť. Barborka ho priťahovala úplne všetkým. Bola to dievčina presne ako si v živote prial a bol šťastný Bohu, že mohol sa práve s ňou stretnúť. Ich stretnutie musel byť osud. Nikdy sa necítil tak šťastný.
Vtom si ale spomenul na Romanu. Jej pohľad v parku ho načisto zamrazil. Vyžarovalo z neho silné prekvapenie a rovnako začal premýšľať, či v tom nebola aj nenávisť. Ale ku komu? Barborke či k nemu? Naozaj nevedel. Robil si ale starosti. Veľké starosti. Dúfal, že už Barborke nikto neublíži. Cítil, že ju skutočne miluje.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Ahoj, čítala som tvoju tvorbu retrospektívne, páči sa mi, nechcem sa ti do toho miešať ale chýba mi tam hlbší prierez do psychiky postáv, úprimne som prekvapená že chalan dokáže písať tak jemne a s citom, možno trochu tvrdšia ráž by neuškodila budem čakať čo ďalej
Napíš svoj komentár
paci sa mi to