Pani Šulajová práve pozerala v televízii nejakú telenovelu. Barborka nesmelo vošla dnu a povedala:
"Dobrý večer vám prajem pani Šulajová."
"Ahoj." odzdravila ju hneď, ako sa k nej otočila.
"Môžem sa vás niečo opýtať? Som totiž akási zmätená."
"Prirodzene. Rada ti pomôžem ak budem vedieť. Čo ťa trápi?"
Barborka sa nadýchla a spustila: "Viete, v poslednej dobe sa u mňa prebúdza akýsi nepoznaný pocit. Nikdy predtým som nič také necítila. Súvisí to celé s Danielom. Poviem vám pravdu. On ma pred pár dňami zbavil možnosti lietať."
"Lietať?" nechápala pani Šulajová.
"To sa vám snažím povedať. Ja som predtým človekom nebola. On zo mňa ľudskú bytosť spravil. Bola som anjelom."
"Ako to myslíš?" nenachádzala nijaký súvis v tom čo sa jej Barborka snažila vysvetliť.
"Tak ako som to povedala. Anjeli môžu stratiť krídla len vtedy, ak sa ich dotkne ľudská bytosť. Váš syn ma v čase, keď som prišla za ním objal. Bol veľmi nešťastný kvôli svojej bývalej, lebo mu dala veľmi kruté kopačky. Spravil zo mňa týmto človeka. Ja som bola najprv nahnevaná, no po chvíľke ma to prešlo. To ale teraz nie je podstatné. V tom totiž môj problém nespočíva. Nerozumiem niečomu inému. V poslednej dobe pociťujem v sebe obrovskú túžbu byť s Dankom, dotýkať sa ho a je to strašne silné. Srdce sa mi vždy silne rozbúcha. Nerozumiem tomu. Čo to je? Ja som to ako anjel nikdy predtým nepoznala."
Teraz už pani Šulajová pochopila čo sa jej Barborka snažila vysvetliť. A dokonca tomu príbehu, že bola anjel uverila. Pohladila ju nežne po hlave a odpovedala jej otázkou: "Že si ty do neho zamilovaná?"
"Zamilovaná?" prekvapene zopakovala Barborka.
"Áno moja zlatá. Neviem či som dosť dobrá na to, aby som ti to vysvetlila, ale skúsim to. Hovoríme tomu láska. Dvaja ľudia opačného pohlavia sa priťahujú navzájom svojim svetom. Tým akí sú, ako sa správajú a podobne. Vtedy máš pocit, že lietaš. Dokonca ti môžem povedať, je to určite krajšie ako lietať. Byť zamilovaná je to najkrajšie na svete. Tiež som sa takto zamilovala do svojho manžela a sme spolu už skoro 20 rokov. Neľutujem toho momentu. Ty Daniela rozhodne ľúbiš. Už len pre to, že sa pri ňom vznášaš."
Barborka prekvapene počúvala, no pani Šulajová ešte neskončila. "A poviem ti ešte jedno tajomstvo. Danko ťa asi tiež ľúbi. On mi to totiž povedal. Som rada, že ste sa našli a veľmi vám to šťastie prajem."
"Ďakujem vám." povedala Barborka a pomaly sa vrátila do svojej izby premýšľajúc o tom, čo sa práve dozvedela. Bola to skutočne láska? Asi áno. Podľa toho, ako jej ju pani Šulajova opísala to muselo byť ono. Rozhodla sa to Dankovi povedať. Všetko. Tak ako to je. Vstala, prešla k dverám jeho izby a nesmelo zaklopala.
"Ďalej." ozvalo sa a Barborka potichu vošla k nemu.
"Chcela si niečo Baši?" spýtal sa.
Barborka sa posadila k nemu na posteľ a začala: "Danko. Musím ti niečo povedať."
Prekvapilo ho, že mu povedala zdrobnene. To bolo prvýkrát. Rozhodol sa vypočuť si čo od neho potrebuje ale cítil, že to bude niečo vážne.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
michellka
19. 3.marca 2008 11:21
pome pome dalej chcem este dalsiu hned
Napíš svoj komentár