Živý Anjel - 12. Časť

Romana už skutočne nedokázala popísať svoje vnútorné pocity. Všetko sa jej to plietlo. Čo vlastne chcela? Daniela? Ale prečo mu potom dala kopačky? Chcela ho potrápiť. Ak ho ale chcela trápiť, prečo je nešťastná? Lebo mu to nevadí alebo preto, lebo ho predsa miluje. Všetko sa jej to v hlave motalo a už pomaly ani nevedela ako sa volá. Bolela ju z toho všetkého hlava. Zašla do lekárničky a hodila si jednu pirulu Ibalginu. Siahla už po 600-vke, lebo ju skutočne mučili bolesti. Musela myslieť na niečo iné. Na čo ale? Daniel je predsa jej svetom. A ak on bude s Barborkou či ako sa volá, ona to nezvládne. Možno to bolo taktiež prostredím. Nakoniec od momentu ako ju nechala zmlátiť už ani poriadne z domu nevyšla. Vkuse bola medzi štyrmi múrmi svojho domova alebo krčmy, kde sa naposledy zrána strieskala ako teľa. Takto to už ďalej pokračovať nemohlo. Obliekla si bundu a obula si svoje obľúbené topánky a vyšla von na ulicu.

Deň bol dnes veľmi rušný. Ľudí stretávala skoro na každom kroku a čo čert nechcel, najmä zamilované páry. Bolo jej z toho skutočne na zbláznenie. Napriek tomu sa statočne držala a aspoň ten čerstvý vzduch jej mierne zdvihol náladu. Napriek tomu sa stále cítila úplne na nič. Hlavu mala plnú Daniela a Barborky a svojej prázdnoty. Vedela čo musí urobiť. Musí ich rozdeliť, inak sa z toho zblázni. Ale už žiadne bitky. Musí to urobiť šikovnejšie. Presne aj vedela ako.

"Danielko, ja ti chcem povedať, že s tebou sa cítim krajšie ako keď som lietala. Je to niečo nepopísateľné. Keď ťa vidím, túžim ťa objať, držať ťa za ruku a byť čo najbližšie pri tebe. Musím sa ti priznať s niečím veľkým Danko. Ja ťa ľúbim." povedala konečne Barborka. Daniel sa na ňu usmial a odpovedal jej: "Baši, aj ja ťa strašne ľúbim. Od prvého momentu, keď som ťa uvidel a spoznal tvoju dušu a srdce som si uvedomil, že si dievča aké som hľadal celý život. Mám ťa tak strašne rád, ako som ešte nemal rád nikoho." Usmieval sa a potom po prvýkrát Barborku chytil za ruku a začal jej dlaňou pomaly a jemne prechádzať od jej dlane hore, smerom k jej rameu. Potom sa k nej naklonil a dal jej pusinku. Barborka chvíľku nevedela ako reagovať, no bozk sa jej veľmi páčil a postupne sa mu podvolila a sama mu začala jeho pusinku opätovať. Keď sa ich pery rozdelili, povedala mu: "Je to skutočne nádherný pocit milovať. Krajšie ako byť anjelom. Chcem tu ostať s tebou. Neopustíš ma?"
"Nikdy Baši. Som tu vždy pre teba." odvetil jej Daniel.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu