Živý Anjel - 18. Časť

Ráno bolo opäť ako každé iné. Daniel sa zobudil ako prvý. Sám si nastavil budík na taký čas, aby stihol pripraviť pre svoju lásku, Barborku, prekvapenie. Vošiel potichu do kuchyne a otvoril chladničku. Vybral z nej šunku, syr, maslo, redkvičky a trochu šalátu. Z trúby potom vytiahol pár rohlíkov a rozkrájal ich. Na záver toho všetkého dal variť vodu. Chcel jej pripraviť krásne raňajky priamo do postele. Rohlíky natrel maslom, položil na ne šunku a syr. Následne rozkrájal redkvičky na kolieska a poukladal ich na to všetko. Rovnako postupoval aj so šalátom. Rozkrájal ho avšak na plátky. Keď to bolo všetko pripravené, položil raňajky na tácku. Ostávalo už len čakať kým zovrie voda. To dlho netrvalo. Tú potom nalial do šálky a vložil do nej vrecúško s čajom. Poriadne ho nechal vylúhovať a položil ho k pripraveným rožkom. Celé toto veľkolepé dielo nakoniec vzal do rúk a pomaly začal prechádzať ku dverám do Barborkinej izby.

Barborke sa toho rána zdal nádherný sen. Snívala o Danielovi a ako sa spolu vznášajú oblohou. Obaja mali krídla. Poletovali si medzi oblakmi a práve na tom najkrajšom mieste ako je nebo si dali krásnu pusinku. Bolo to tak romantické.
"Dobré ráno." ozval sa jej nad hlavou odrazu nejaký hlas. Nevedela či ešte sníval alebo sa už zobudila nuž pokračovala v užívaní si nádherného momentu v oblakoch. "Barborka, vstávaj!" znovu sa ozval ten hlas. Tentokrát sa už Barborka prebrala. Pomaly otvorila oči. Veru nebola v oblakoch, ale na posteli. Nad ňou sa skláňal Daniel a kúsok pred sebou mala tácku s raňajkami. "Ahoj Baši. Pripravil som ti na dnešné ráno pár rohlíkov so šunkou a syrom a nejakou zeleninou, a k tomu dobrý, teplý čajík. Dobrú chuť." Tá sa ešte nestihla spamätať zo svojho snívania a už ju čakalo ďalšie príjemné prekvapenie. Usmiala sa a vzala si jeden z pripravených rožkov. "Ďakujem ti." odpovedala mu. "Ale nemusel si si robiť také starosti. Veď vieš." "Ale áno." súhlasil s ňou. "Avšak napriek tomu som chcel pre teba urobiť nejaké pekné prekvapenie. Dúfam, že sa za to nebudeš na mňa hnevať Baši." "Nie." usmiala sa a pohladkala ho po líci. "Si naopak veľmi milý a ja si to vážim." Zakusla sa do prvého rohlíka a už jej úsmev a druhé odhryznutie jasne Danielovi naznačovalo, že jej raňajky chutia. "Na čaj daj pozor, ešte je horúci." Prikývla, vzala šálku do ruky a opatrne sa napila. "Je dobrý." pochválila. Potom začala úplne inú debatu. "Danko, niečo ti chcem ešte povedať. Dnes som mala krásny sen. Ako sme sa obaja vznášali medzi oblakmi a pritom sme prežívali našu lásku. Bolo to krásne. Nádherné." Daniel sa na ňu usmial. Barborka potom zložila svoj zlatý prívesok z krku a podala mu ho. "Nos ho. Je to darček, ktorý môžeš dostať len od anjela. V tomto prívesku sú všetci anjelici, ktorí chránia mladých ľudí a pomáhajú im. Venujem ti to ako tomu najlepšiemu človeku na svete." Daniel vtedy onemel. Nevedel čo má spraviť. Len veľmi nemotorne si vzal prívesok a dal si ho na krk. Bol to naozaj krásny darček. Nikdy nič také krásne nevidel.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu