Daniel práve doraňajkoval svoje dva syrové rohlíky, keď sa mu rozdrnčal telefón. Zdvihol. "Prosím?" ozval sa. "Danko, to som ja Romana. Chcem ti povedať, že ťa musím aj s Barborkou ešte naposledy vidieť." "Naposledy?" nechápal. "Odchádzam s Milanom ešte dnes do Rakúska. Ja už to doma nevydržím a myslím, že toto mi len pomôže." Keby sa rozhodla ísť s kýmkoľvek iným, protestoval by. Ale nakoľko už vedel, že Milan je bývalý anjel, bral to ako zaručenú istotu Romaninho bezpečia. "To je super. Verím, že sa vám bude dariť. A kde sa chceš so mnou stretnúť?" "Uvidíme sa za pol hodinu v parku, kde som vás prvýkrát uvidela spolu. To bude najlepšie miesto. Vezmi aj Bašku. Niečo jej skutočne dlžím a ak jej to nepoviem teraz tak už nikdy. Lebo zajtra tu už nebudem. Som pevne rozhodnutá. Ahoj." Zložila. Daniel pozeral na svoj telefón, akoby neveril, že k tomuto hovoru vôbec došlo. Napriek tomu vedel, že je nutné konať. Času bolo málo. Povedal Barborke o čo ide, obliekli sa a pomaly začali prechádzať mestskými ulicami. V parku boli asi o desať minút. Nemeškali. Romana aj s Milanom kráčali k nim.
Postavili sa pred nich a Romana potom prešla k obom mladým zaľúbencom a povedala: "Som rada, že ste spolu. Prajem vám, aby to vydržalo medzi vami čo najdlhšie. A skôr než odídem chcem sa ti Baši za niečo ospravedlniť. To ja som nechala na teba poslať tých dvoch chalanov, aby ťa zmlátili. Strašne som na teba žiarlila. Chovala som sa ako husa a bola by som rada, keby si mi to aj s Dankom odpustila. Veľmi ma to mrzí. Odpustíte mi?" Daniel v prvom momente vôbec nevedel ako zareagovať. Barborka bola na tom rovnako. Tá sa však stihla spamätať skôr. "Odpúšťam ti. A dúfam, že budeš s Milankom šťastná. Viem, že je to dobrý človek a bude vám spolu dobre." Daniel na to všetko prikývol a bola pravda, že sa na ňu vôbec nehneval. Teraz už nie. Romana ich oboch objala a potom sa rozlúčila. Videli sa skutočne naposledy. Milan sa potom nechal ešte zaviezť domov a už ostávalo len jedno. Dostať sa do Viedne. Milan už volal svojim priateľom a tí povedali, že pre nich prídu. A veru. Prešla možno hodina a pol a už sa pred domom ozval klaksón. Romana s Milanom vyšli von a nastúpili do auta zaparkovaného pred ich domom. Potom sa naštartovalo a Romana sa naposledy pozerala na ulice Bratislavy, v ktorej žila 18 rokov. Na hranici jej skontrolovali doklady, pustili ich cez a vtedy sa už len stúlila k Milankovi a bola šťastná, že životná epizóda - Rodinná katastrofa je konečne za ňou. Chcela začať odznova. Úplne.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár