Daniel s Barborkou odchádzali z parku so zvláštnym pocitom. Romanino ospravedlnenie na oboch skutočne urobilo dojem. Prinajmenšom to nikto z nich nečakal. Potom sa Daniel pozrel na Bašku a povedal. "Som strašne šťastný, že si ostala pri mne. Myslím, že to tak malo byť." Ona prikývla, objala ho a dala mu pusinku. "Celý svet je krásny. Ale len keď si v ňom aj ty. Láska moja. Nechcem ťa už nikdy stratiť. A ani keby ma anjeli prišli volať naspäť, nešla by som. Moje miesto je tu pri tebe. Bez teba by som už nedokázala byť šťastným anjelikom." "A ja by som bol polovičný človek Baši." priznal sa Daniel. Potom už na nič nečakali. Nahli sa jeden k druhému a venovali si krásny dlhý bozk. Spojenie ich pier bolo ako elektrický blesk. Oči mali zavreté a jediné čo videli bol nádherne farebný ohňostroj vo svojich hlavách. Keď sa ich pery konečne rozdelili, chytili sa za ruky a pomaly prechádzali chodníkom v parku smerom k Danielovmu domu. Nikto a nič ich nikdy nerozdelí. Láska je totiž najkrajšia, keď je pevná a skutočná.

K O N I E C

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
faerthes  10. 4. 2008 20:00
To je pravda,láska je jediná mocná sila na svete,ktorá nepozná hranice...a človek ak stratí tu silu, stratí i svoj zmysel...Preto by mal každý nájsť tu svoju silu....pekný príbeh
 fotka
romika  10. 4. 2008 21:48
koniec.....jak mi je za týmto smutno! ale dufam, ze sa tu objavi nieco nove!
 fotka
michellka  10. 4. 2008 22:41
budem plakaaaaaaaaaat fnuuuuuuuuuuuuuuk teraz mi chyba moj priatel ece viacej
 fotka
inkheart  14. 4. 2008 16:29
Krásne zakonečnie výnimočných príbehov

Skutočne rozprávkové... ale práve také dávajú nádej, že sa to tak môže skončiť aj v skutočnosti. Klobúk dolu .
Napíš svoj komentár