Nastal ďalší deň. Daniel vstal, umyl sa a pozrel na seba v zrkadle. Nevidel nijakú zmenu. Cítil sa o niečo prázdnejší, no napriek tomu vynikajúco. Spomienky na Romanu boli fuč. Otvoril dvere na vedľajšej izbe a pozrel sa na Barborku. Tá spala. Vyzerala skutočne ako anjel. Chvíľku sa na ňu pozeral a potom vyšiel von. Hodil niečo čisté na seba a počkal kým sa aj Barborka zobudí. Dlho čakať nemusel. O chvíľku už prišla k nemu oblečená do izby a usmievala sa. "Tak čo? Kam pôjdeme dnes?" spýtala sa s očakávaním. Daniel sa zamyslel a napokon rozhodol. "Dnes navštívime park. Tam som už dlho nebol. Prejdeme sa tam." "To znie pekne." povedala naradostene a odbehla do svojej izby. Daniela jej prítomnosť a hlások skutočne vyvádzal z miery. Bola priam neuveriteľne nádherná a okrem toho tak milá a hlavne zlatá. Obliekli si obaja bundy, obuli sa a vyrazili si do parku. Bolo tam krásne. Trošku chladno, ale napriek tomu veľmi krásne. Prechádzali sa popod stromami, pozerali sa na vtáčikov poletujúcich okolo nich a ľudí, ktorí si išli buď zabehať, alebo rovnako ako oni len tak prejsť. Odrazu však Daniel stuhol. V jednej z postáv spoznal Romanu. Barborka zastavila tiež a spýtala sa ho: "Stalo sa ti niečo?" No skôr než jej stihol odpovedať, prišla Romana a Daniel sa inštiktívne a rovnako aj unášaný citmi pritisol rovno k Barborke. Tá pri pohľade na ňu stratila reč a zastala. Prešla k Danielovi a spýtala sa okamžite: "Kto je to?" Daniel jej na to odpovedal: "Moja kamarátka. Barborka." "Nikdy som o nej nepočula, ani som ju tu nikdy nevidela. Kde sa tu vzala?" vyzvedala ďalej. "To ťa nemá čo trápiť Roma. My už nie sme pár." Odsekol jej Daniel a spolu s Barborkou pokračovali vo svojej prechádzke a nechali prekvapenú Romanu s ústami dokorán stáť. Tá tam ostala aspoň päť minút, kým sa ako tak spamätala. Potom sa rozbehla domov, zamkla sa v izbe a hodila s plačom na posteľ. Svedomie jej však vnútri vravelo: "Ty si mu dala kopačky a nie on tebe. Je to tvoja vina" Tá však na nič také nemyslela. V jej očiach bola Barborka kľúčom k všetkému zlému.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
miluskaaa  6. 2. 2008 18:47
uuuuuu zacina sa to zamotavat



a ze konecne dalsia cast,som si myslela ze si sa na to vykaslal
 fotka
michellka  6. 2. 2008 19:58
wau mam pocit ze to prestanem citat a ked to budes mat precitam to cele neviem cakat najme ked sa mi daco tak paci ako toto
 fotka
romika  23. 3. 2008 17:11
mno!

uz davno som tu nebola a ako vidim tu uz pribudli dalsie casti! takze, hor sa do citania!
Napíš svoj komentár