Živý Anjel - 8. časť

Večer bol Daniel skutočne rád, že Barborke všetko vybavil a stále spomínal na tú pusinku, ktorú mu dala v tej nemocnici. Strašne ho stále hriala. Tiež by ju bol najradšej pobozkal na líčko a rovnako ho priťahovali aj jej pery. Z rozmýšľania ho ale niečo vyrušilo. Počul pred dverami nejaké hlasy. Bol sa pozrieť na chodby, no vo vedľajšej izbe bola tma, čo jasne naznačovalo, že Barborka spí alebo sa aspoň o to pokúša. V zámke zašktrkotali kľúče a po chvíli sa dvere otvorili. Do miestnosti vstúpili rozprávajúc dve osoby a Daniel vtedy skutočne nevedel ako zareagovať. Ostal stáť na chodbe s ústami otvorenými dokorán a žena, ktorá vstúpila hneď zareagovala:
"Stalo sa niečo, keď si nás tak obzeráš? Nie si rád, že sme doma?"
"To nie mami!" rázne odpovedal Daniel, no ešte stále sa nevedel spamätať z toho, že rodičia sa už vrátili zo služobnej cesty. Úplne na nich zabudol. Veď jasné. Odkedy tu bola Barborka na nikoho iného nemyslel a to, že tu bývajú aj jeho rodičia už neregistroval.
"Nás ani neprivítaš synček?" Čo sa deje? Vyzeráš, akoby sme ťa v niečom práve vyrušili."
Danielovi začal stekať po tvári pot a nakoniec zo seba dostal:
"Viete, nečakal som, že prídete už dnes. Trošku ma to prekvapilo. To bude tým."
Maminku táto odpoveď ale neuspokojila. Tušila, že syn jej niečo tají. Nemohla ale nič dokázať, nuž sa rozhodla trošku prezrieť barák. Začala rovno jeho izbou. Tam ale nenašla nič. Avšak hneď vo vedľajšej miestnosti objavila spiace dievča v posteli jej vysťahovanej dcéry.

"Slečna, prebuďte sa." potriasla Danielova mama Barborkou, ktorá sa o chvíľku prebrala. Tá keď sa ale pozrela na pani zobúdzajúcu, skamenela a poriadne sa prikryla paplónom. Potom povedala len:
"Dobrý večer. Kto ste?"
"Ahoj. Ja som Martina Šulajová. Danielova mama. Ale kto si ty by ma zaujímalo oveľa viac." nariadila prísne.
"Volám sa Barborka. Barborka Malá. "odpovedala jej a potom nepremýšľajúc nad slovami povedala: Som už veľmi unavená pani. Rada by som si odpočinula."
Danielova mama na to len prikývla a nechala Barborku spať v izbe. Danielovi sa ale rozhodla venovať ďalej. A hneď ho začala zasypávať otázkami typu: "Kto je to? Ako to, že spí v našom dome? Aký máte spolu vzťah?" Takéto otázky Daniel skutočne nemal rád a rovnako nerád na ne odpovedal, lebo dávať nezmyselné vysvetlenia ho skutočne nebavilo. Musel ale povedať, že Barborka rodinu nemá a nakoľko ju má moc rád, doprial jej spánok v izbe svojej sestry, nakoľko tá už má vlastný život s vlastnou rodinou. Maminka však spokojná nebola a poslednú otázku sa spýtala ešte raz a ráznejšie: "Aký máte spolu vzťah?!"
"Zamiloval som sa do nej mami. A nedovolím, aby si ju poslala na ulicu! To ti nedovolím! Nemá kam ísť a okrem mňa nemá vôbec nikoho a preto tu ostane a to je moje posledné slovo!"
Pani Šulajovú jeho reakcia prekvapila. Nečakala v synovi toľké odhodlanie. Otec sa do tohoto konfliktu radšej nemiešal, lebo vedel, že by to nedopadlo dobre. Nakoniec pani Šulajová povedala:
"Dobre Dany. Môže tu ostať bývať. Budeme sa starať o ňu ako naše vlastné dieťa. Ale jedno mi ešte povedz. Nemáš ty Romanu?"
"Mami, o Romane sa nechcem rozprávať. Tá mi dala kopačky a to dosť nechutným spôsobom. Nechcem ju už v živote vidieť!"
Keď Daniel takto ukončil debatu, nešla sa jeho mama s ním už viacej hádať a nakoľko bola unavená, išla si rovno ľahnúť. Pán Šulaj rovnako. Daniel potom odišiel do svojej izby a tiež si ľahol. Potreboval sa poriadne vyspať.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu