túlam sa dňom i nocou.
Každý z nás iste tuší,
že vládne sa tu krutou mocou.
Pohľadom sklopením k zemi,
pomaly kráčam do neznáma.
Nik z nás už neverí,
že to nie je sen, len hlúpa pravda.
Navôkol len utrpenie,
žiadna radosť či šťastie.
Vidíte len bezradné blúdenie,
nijaký úsmev, čo na tvári rastie.
A vám sa toho toľko myhá hlavou,
bolesť, krik a plač.
Vy s vašou dušou mladou,
padáte ku dnu ako hazardný hráč.
Nárek či hlasné búchanie,
nepočuje nik.
Ba ani večné rúhanie,
či praposledný vzlik.
No strach, čo vás zasiahol,
pred skončením tej nočnej mory.
Pokoj, čo hneď zavládol,
so do iného srdca duše vnorí.
Za gramatické chybi sa ospravedlňujem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lenc_a
19. 8.augusta 2007 16:52
jeeeha, moje.... chytilo ma to za srdce.... mas tam ozaj par krasnych slov....
2
naozaj veľmi pekná báseň,zaujímavý štýl zvláštne že o negatívnych veciach sa píše tak ľahko - ja to poznám
Napíš svoj komentár