Zjedli sme jablká a v dobrej nálade a plní nápadov sme sa rozhodli, že sa ideme sankovať. Navrhla som, aby sme išli do gerenských hôr, že tam medzi stromami môžeme jazdiť aj slalom.
eh...Dajdus nevedel čo je to slalom, tak som poprosila Lauru, aby mu to vysvetlila lebo ja som naozaj nemala na to náladu.
Chudák bol nadšený a už bol pripravený vyraziť. "hej Dajdus a sanky?" posmešne som za ním zavolala. Zastal a užasnute na mňa pozrel. "sanky?ô" ten jeho udivený pohlad rozosmial Lauru, ktorá sa začala nekontrolovatelne smiať až som sa bála, že sa jej niečo stane. "Dajdus, ty sa chceš sankovať na hrnci?" vyjachtala stále sa smejúc. keď som videla ten jeho zúfalý výraz, podišla som k nemu a potľapkala som ho po ramene.
"neboj, niečo vymyslíme" usmiala som sa na neho a v duchu sa modlila, aby sme natrafili na Marka.
"pome trochu do hôr, tam určite stretneme trpaslíka a ten nám sanky z dreva vyčaruje"Povedala som presvedčivo a prvá som vykročila.
po takých sto metroch sme...hurááá natrafili na koho iného ako na Marka. v duchu som začala spievať na jeho počesť oslavnú ódu.
"dobrý deň pán profesor" Pozdravili sme zborovo. "dobrý dobrý študenti a čo vi tu hladáte teraz keď by ste mali oslavovať?" Znela odpoveď
prestúpila som predneho a išla som rovno na vec. "my by sme vás chceli poprosiť, aby ste nám z dreva vyčaroval sanky" vygúlil oči ako dobby z HP dvojky, dokonca aj hlavou tak krútil. Jasne, že sme sa všetci rozosmialli, ale našťastie pochopil situáciu, tak sa rozosmial tiež. "dobre dobre som v dobre nálade tak vám vyčarujem krásne sanky z bukového dreva." Odvetil a už aj čaroval.
O chvílu sme mali nádherné sanky z bukového dreva, krásne vyleštené až len sa tak ligotali. ako poďakovanie sme mu dali nejakú maličkosť čo sme mali pri sebe. ja som mu napr. dala elfské lízatko s čučorietkovou príchuťou. "tak vám prajeme šťastný nový rok!" popriali sme mu a vzali sme naše sanky.
s Laurou sme ukázali dajdusovi ako sa sadá na sanky a keďže je to učenlivý chalan, o chvílu sme sa s pyskotom púšťali medzi stromami dávajúc bacha, aby sme nenapálilli do stromu.
tak nám prešiel čas a už bolo deväť hodín večer keď sa môj prázdny žalúdok začal ozývať.
"decká ja som hladná"zavolala som na tých dvoch. "Ideme sa niekam najesť!"hneď zavelila Laura a dajdo bol tiež hladný lebo hneď pribehol.
a tak o trištvrte na desať sme sa so smiechom dychčiac vrútili do čajovne u dvoch lístkú. "Ja si dám šišky-koblihy a kakaoô" ohlásila som sa. "Ja palacinky" pridala sa laura. "a ja aj šišky aj palacinky" vyhlásil dajdus.
prítomní na nás chvílu zírali ako na zjavenia, ale po chvíli ich to unudilo a venovali sa svojim klebetám. sedeli sme v útulnej čajovni a bolo nám dobre keď dajdus z ničoho nič vystrelil ružovú svietiacu včielku. tá sa vo vzduchu vrtela, vydávala jemné pysklavé zvuky a zrazu nad laurinou hlavou vybuchla. najprv sa prelakla, ale keď zistila, že z tej včielky na ňu vytiekla veľmi dobrá voňavka usmiala sa na dajdusa. "Ďakujem" vstala, naklonila sa nad stôl a vtlačila mu nežnú pusu na líce. až vtedy mi došlo, že to bolo vyznanie lásky. spomenula som si na Majka..."ach, kto vie kde ten teraz je" zamumlala som pre seba
o polnoci sme si pripili na šťastný nový rok a vyšli sme odstreliť všetku pirotechniku samozrejme magickú
A... potom sa stalo to čoho som sa obávala.
Predpoveď orákula sa vyplnil
Z ničoho nič sa predomnou zjavil Robert profesor upírológie do ktorého som bola zamilovaná, ale ani šajnu som nemala otom, že on ku mne prechováva podobné city. Priblížil sa kumne usmial sa pričom sa mu odhalili jeho dva upírske zuby, vystrel ku mne ruky a ja som sa šťastne vrhla do jeho náručia... takže predpoveď orákula, že sa dáme dokopy splnilo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár