pokušiteľka srdca môjho, čosi vyše dvadsaťročná,
je princeznou z čarovného hája, kde Živá voda pramení...
Jej tvár som uzrel v Božom znamení...
Milosrdná, ktorá vytrhla ma s pazúrov smrti,
svojou nehou i to najhnusnejšie milovať ma núti...
hodná krídiel anjela – je stále pri mne...
Nespoznám ju, moja duša isto zhynie...
Krásna panna znajúca tajomstvá pravej lásky,
sťa dychom jari voňajú jej hnedé vlásky,
farbu neba dostali jej veľké očká...
Len čo ju uzriem, začína sa rozprávočka...
Je slovanského rodu – Boh, rodina a vlasť sú jej hodnoty,
s úsmevom mi milo vravieva: ,,Veď som taká, ako Ty!“
Pristúpila ku mne vložiac ruky do mojich dlaní
a riekla tieto, pre mňa, sväté slová:
,,(Eques), Ty si Bohom milovaný
a ja Ti tu pred ním prisahám, že som a budem iba Tvoja...
Zriekam sa všetkého pre Teba...Poľúb ma už...
Oddávam sa Ti láska, môj rytier, môj jediný muž...“
,,A ja Ti skladám k nohám život svoj, žena moja,
liečiš rany, čo som myslel, že sa nikdy nezahoja..
Ešte som sa necítil tak, ako sa cítim teraz,
netušil som, že mi človek môže ukázať toľko krás...
Si mi jediná, tak ako mám len jediného Pána,
tak ako je len jediná láska, ktorá nás už večne spája.“
Nebesá im žehnajú, serafíni pejú ódy,
sľúbili sa muž a žena, sľúbili sa rody...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale som zvedava, kde najdes brunetku s modrymi ocami