Som nikto, nehodný nosiť meno svätca,
nehodný dýchať, zaľúbiť sa,
cítiť to, čo cítim a písať o tom básne...
Nehodný Božej lásky, ktorá nikdy nepohasne...


Som nikto, zlorečený osudom,
biedny každý, kto ma pozná - i ten patrí doň...
Byť opustený a trpieť - to je moja jediná cesta...
Myslím, že len smrť ma, na jej konci, nepotrestá...


Som nikto, ktorému sa všetci smejú,
som nikto, konajúci doživotnú odyseu,
som nikto, ktorý chcel byť pravým mužom a milovať,
no stal sa Bolesti dôverník, Samote ženích a Kliatbe zať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár