Tak som sa nakoniec predsa len dokopal a vyplnil ďalší registračný formulár na webe, tentokrát to však bolo moje slobodné rozhodnutie
Keďže mám obdobie, keď sa často a v podstate rád zamýšľam, položím pár úvah aj sem, do môjho nového blogsajtu.
Nie je ľahké začať o ničom, v hlave mám prázdno ako po 3dňovej pánskej jazde na chate.
Zamyslel som sa nad tým, prečo blogovať, o čom, komu a ako to prospeje a kam to celé smeruje...
Prečo blogovať a ako to prospieva?
Nechcem, nebudem kritizovať, moralizovať a mudrovať, ani len kopírovať akési všeobecné konštatovania z iných zdrojov, chcem písať pre zábavu, vlastné potešenie, zabíjať (a možno pri tom aj zapíjať) týmto spôsobom nudu, ktorá v malých dávkach síce neškodí, ale jej pravidelnosť môže narušiť mentálny vývoj jedinca. A vo vývoji sme všetci, po celý náš život.
O čom?
Malá rada pre tých, čo by chceli začať písať ako ja (hoc sami nepoznajú presnú príčinu tohto chcenia), ale nevedia o čom, respektíve už dlhšiu dobu nezažili nič podstatné, nič zaujímave, čo by stálo za zmienku:
Priatelia, ak nemáte o čom, jednoducho nepíšte, neblogujte !
Je to tak oveľa ľahšie, ako sa trápiť a kukať do blba (to znie ako keby som chcel mudrovať, čo? Ale ako som písal, to ja nechcem .
Ak sa o to predsa len pokúsite, čítajte ďalej, dopadnete ako ja s mojimi úvahami, ktoré určite neprinesú reklamu ani prachy tomuto serveru, jediné čo získate, bude dobrý pocit, že aj vy blogujete, a idete s dobou, ste in, trendy a pod.
Kam smerujeme?
Okolo mňa sa bloguje o život, veľa mojich známych sa vyžíva v tom, že sú z nich bloggeri, tešia sa z tejto novej módy, z vlny, ktorá rýchlosťou svetla dorazila všade tam, kde je kábel, alebo iné dátové napojenie na tú našu závislácku svetovú pavučinu, ktorá sa každým dňom rozrastá a raz sa do nej všetci zamotáme natoľko, že Pán Boh s nami a my s ním
Tiež som sa poddal, chcem si vyskúšať ako chutí čítanie vlastných príbehov, myšlienok a pocitov z miesta, odkiaľ vidím do celého sveta, a v priebehu pár sekúnd sa dostanem v podstate zadarmo a bezpečne kamkoľvek sa mi zachce.
A žee, prišiel som k záveru:
Prevažná väčšina bloguchtivých si po naklepaní nového príspevku vydýchne, pretože človek má občas potrebu niekomu niečo povedať, vyspovedať sa, posťažovať, možno aj ohovoriť, skrátka blog je skvelá vec, pretože poskytuje priestor k ventilovaniu duševnej záťaže bez toho, aby dochádzalo k zbytočným nedorozumeniam, alebo aj tragédiam spojených s obeťami na životoch
Preto hor sa blogovať a žiť život naplno, aby bolo o čom písať
Nevies si predstavit, akym balzamom pre oci a dusu je tvoj blog potom, ako vacsina novoregistrovanych porusi v prvom blogu minimalne tri zakladne pravidla... nech ta neprejde chut do pisania
pridavam sa ku keuske, lenze ja som to vedela uz skor, ze budes ozivenim tejto stranky len tak dalej, urcte pis (aj ked viem ze pises), hlavne pis sem, rada si to budem citat a myslim ze nie len ja...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.