Stále tomu neverím a premielam si v hlave tie obrazy. Stále dokola myslím len na to čo bolo a čo bude. Neviem sa sústrediť na prítomnosť stratila sa. Som niekde uprostred a pritom nie som nikde lebo pre mňa nie je práve tento svet dostatočným útočiskom a dostatočnou inšpiráciu. Všetko je šedé, vo farbách je len to čo ma ovláda. V žiarivých tónoch silných pre moje oči a v tónoch slabých pre srdcia mnohých..
Násilne som ovládaná a pritom dobrovoľne. Som tlačená do kúta a pritom som nikdy nič iné nechcela..
Som na mieste o akom sa mi ani nesnívalo a snívam, že som už dávno preč.
Som na zemi a pritom oblaky sú mojim domov.
Myslím len na jedno.
Myslím len na to ako to dopadne.
Myslím len na to či nepreceňujem čo robím.
Myslím len na prácu.
Myslím len na Blast:Beat.
Myslím len na 26.2.2008.
Myslím len na Randal.
Myslím len na 19.00.
Myslím len na to, že tam chcem vidieť vás všetkých.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nikka212
17. 2.febuára 2008 22:04
celkom nechapem
Napíš svoj komentár